BRATISLAVA (SITA) - Hospodársky rast blízky úrovni 6,5 % tak, ako je to prognózované v rozpočte na budúci rok, nie je podľa predsedu vlády Roberta Fica nereálny. Ako povedal po stredajšom rokovaní kabinetu, ktorý návrh rozpočtu schválil, potvrdil to aj guvernér centrálnej banky Ivan Šramko. "Povedal, že odhady, ktoré dnes sú a ktoré sa pripravujú, sa iba v desatinných číslach odlišujú od toho, čo hovorí vláda. Nikto nehovorí o celých percentuálnych bodoch. Nikto netvrdí, že 6,5 % je nezmysel," povedal Fico. Ako dodal, vláda navyše robí všetko preto, aby hospodársky rast podporila. "Hľadáme teraz produkty pre malé a stredné podnikanie, aby mali prístup k peniazom. Chceme naliať cez PPP projekty, ak sa nám to podarí, lebo finančná kríza robí naozaj problémy pri získavaní peňazí, peniaze do hospodárskeho rastu aj touto cestou," konštatoval.
Makroekonomická báza rozpočtu, ktorá je vzhľadom na prehlbujúcu sa hospodársku krízu u najväčších obchodných partnerov Slovenska podľa opozície ale aj analytikov príliš optimistická, je však podľa ministra financií Jána Počiatka výsledkom riadnej činnosti výboru pre makroekonomické prognózy, v ktorom okrem zástupcov ministerstva sedia aj účastníci trhu. "Rozpočet nie je alchýmia, ktorú môžu aplikovať tí mnohí analytici, ktorí majú tie svoje krištáľové gule naleštené a z nich ťahajú dnes prognózy ľubovoľného typu," povedal Počiatek. Pripustil pritom, že ďalšia prognóza výboru môže priniesť určité zmeny pohľadu na vývoj ekonomiky. "V prípade, že vznikne nová prognóza, uvidíme, aké výsledky prinesie a podľa toho budeme opäť na to reagovať. Ale my nemôžme skladať rozpočet na báze nejakých hypotetických fiktívnych analýz niekoho cudzieho," dodal minister.
Samotní bankoví analytici, z ktorých sa niektorí zúčastňovali aj na samotnej tvorbe prognózy makroekonomického výboru rezortu financií, však v súčasnosti už vidia situáciu inak. Donedávna totiž aj banky pracovali s prognózami na podobnej úrovni, ako to predpokladá rozpočet, avšak už svoje očakávania revidujú. "V čase prognózovania makroúdajov a daňových príjmov, teda približne v polovici septembra, sme tento 6,5-percentný rast považovali za reálny. Odvtedy sa však situácia zmenila, finančná kríza a nedôvera na finančných trhoch sa ukázala byť väčšia, ako sme očakávali a rovnako prognózy pre rast eurozóny sa znížili," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podobný názor vyslovili aj ďalší analytici oslovení agentúrou SITA. "Ostatne, prvé náznaky spomalenia sa v dátach možno začali už prejavovať v priemyselnej produkcii či spomalení dynamiky exportov a importov v auguste, pričom rovnako zaznievajú obavy zo strán výrobcov do budúcnosti," konštatoval analytik VÚB Martin Lenko.
Aktuálne prognózy bankových domov sa tak už pohybujú v priemere zhruba o jeden percentuálny bod pod rozpočtovým predpokladaným rastom o 6,5 %. V optimistickejších prípadoch na hranici 6 %, v tých pesimistickejších, ktoré už prezentovala VÚB banka, dokonca až na úrovni 3 %. "Vzhľadom na to, že Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a jej obchodní partneri sú z väčšej miery krajiny Európskej únie, ktoré sa už nachádzajú v technickej recesii, vyznieva pôvodný odhad rastu reálneho hrubého domáceho produktu na úrovni 6,5 % menej pravdepodobne," dodáva Lenko.