Jedným z najzaujímavejších fenoménov finančných trhov je momentum , t.j. tendencia, vďaka ktorej rýchlo rastúce akcie pokračujú v raste. Ako je možné, že arbitráž stále neodstránila túto anomáliu? Autori nedávnej štúdie Paul Woolley a Dimitri Vayanos z London School of Economics uviedli, že dôvodom sú investori, ktorí pri investovaní využívajú služby rôznych sprostredkovateľov ako sú napr. podielové alebo hedžové fondy. Ešte nedávno prevládal názor, že investori sa rozhodujú (takmer dokonale) racionálne a finančné rozhodnutia robia až po dôkladnom zvážení rizika a výnosu. Nakoľko ale väčšina domácností „investuje“ svoje úspory cez rôzne inštitúcie a neinvestujú ich na trhu priamo, dochádza k výberu týchto správcov na základe neracionálnych dôvodov, hlavne ich minulej výkonnosti. Fundamenty a zhodnotenie súčasných a budúcich trendov sa dostáva na vedľajšiu koľaj.
Odchodom od menej úspešných správcov k „hviezdam” odvetvia dochádza nutne k prílevu nových investícií do akcií, ktoré majú v portfóliu úspešní manažéri. Typickým príkladom tohto javu boli hlavne deväťdesiate roky, kedy dochádzalo k masívnym odlevom peňazí od správcov vyznávajúcich hodnotový štýl investovania v prospech technologického sektora, čo v konečnom dôsledku vytvorilo tzv. dot-com bublinu. Porozumenie tomuto procesu tak napomáha objasňovať fungovanie bublín na rôznych aktívach. Skôr alebo neskôr sa ale trhové ceny akýchkoľvek rýchlo rastúcich aktív vzdialia od svojej „férovej” hodnoty natoľko, že príde k rapídnemu obratu. Následný pokles je potom zrýchlený rovnako ako pri ich raste, akurát tentoraz smerom nadol.
Závislosť od obchodovania výlučne podľa aktuálnej situácie stojí podľa niektorých autorov aj za zaostávaním hedžových fondov, ktoré ako odvetvie v posledných štyroch rokoch zaostali za väčšinou hlavných akciových a dlhopisových indexov. V minulosti sa väčšina hedžových fondov vyhýbala používaniu stratégií založených na časovaní trhu, dokonca vo veľkej miere ignorovali aj makroekonómiu. “Manažéri hedžových fondov nevenovali takmer žiadnu pozornosť ekonomickému cyklu, trendom v HDP alebo vplyve politiky na finančné trhy. Zameriavali sa hlavne na kvalitu manažmentu, výnimočnosť produktov a marketing spoločností”, uviedol Harold Ehrlich, poradca výberu hedžových fondov v (45,13 USD, -0,62%).
Po poslednej finančnej kríze ale došlo k obratu. Ku kormidlu sa dostala „amatérska ekonómia” a napodobňovanie úspešnejšej konkurencie.
Profesori Woolley a Vayanos ako riešenie navrhujú, aby sa investori pri rozhodovaní riadili 10 krokmi, ktoré opísali vo svojej štúdii. Okrem iného by mali robiť investičné rozhodovania podľa toku dividend, mali by obmedziť ročnú obrátku portfólia na maximálne 30% a platiť inštitúciám poplatky z výnosu iba na základe dlhodobých výsledkov. Vyzývajú tiež regulátorov a vlády k podpore dlhodobého investovania cez daňové zvýhodnenia.
(Zdroj: The Economist; The Financial Times; Paul Woolley and Dimitri Vayanos - Taming the Finance Monster, Central Banking Journal, December 2012)