Príliš veľké požičiavanie štátu môže samo o sebe viesť k vyšším dlhodobým sadzbám, aj keď by do toho centrálna banka akokoľvek nezasahovala. Napriek tomu fiškál a jeho vplyv na peňažný trh je samozrejme len jeden z parametrov nášho rozhodovania, nie je možné iba na jeho základe robiť závery o budúcom zvyšovaní či znižovaní úrokových sadzieb, uviedol guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma v online rozhovore na serveri Patria.cz. „Bolo by naivné sa domnievať, že deficit mohol zostať na rovnakej úrovni, ako vlani. Napriek tomu by som uvítal razantnejšiu reakciu na nižšie príjmy. Dlhodobo je potom problém so štruktúrou rozpočtu, na ktorú koniec koncov opakovane upozorňuje aj minister financií Janota, rovnako ako jeho predchodca,“ uvádza k vplyvu fiškálnej politiky na domácu menu guvernér Tůma. Pohľad ČNB na makroekonomický vývoj sa momentálne nelíši zásadným spôsobom od analýzy MF.
Český štatistický úrad dnes zverejnil dáta o inflácii. Index spotrebiteľských cien bol v auguste medzimesačne o dve desatiny nižšie, medziročne potom o dve desatiny vyššie. Na adresu vývoja domácej inflácie Tůma uviedol, že sa zatiaľ pomerne dobre naplňuje prognóza centrálnej banky (s vedomým, že dnešné čísla boli o niečo nižšie). „Nemám teda dôvod neveriť, že sa budúci rok budeme postupne vracať k nášmu inflačnému cieľu vo výške 2 %,“ uviedol guvernér ČNB. „Razantnejší zásah z našej strany by vyžadovalo, keby trajektória inflácie pre ďalšie obdobie bola záporná. Je síce pravda, že sme teraz pod cieľom (podobne ako niekoľkokrát v minulosti), ale menová politika naozaj nie je schopná vykompenzovať v krátkom období všetky šoky. V takýchto prípadoch však musíme byť schopní vysvetliť, prečo sme sa od cieľa odchýlili a kedy a ako sa k nemu vrátime. Čo sa snažíme robiť (viď naše správy o inflácii, priebežné záznamy z našich menových rokovaní atď),“ povedal Tůma a dodal, že už na jar ČNB predpovedala, že inflácia sa tento rok možno ocitne v záporných hodnotách, ale potom sa bude postupne vracať k inflačnému cieľu. „Stále to tak vidím,“ vyjadruje konzistenciu guvernér.
Na adresu globálneho vývoja a prepojenosti inflácie s ekonomikou Tůma uviedol, že príliš nízka inflácia pochopiteľne indikuje problémy s ekonomickým rastom, čo bolo dôvodom, prečo centrálne banky znižovali sadzby a niektoré i pristúpili na kvantitatívne uvoľňovanie predovšetkým preto, aby inflácia neprepadla do záporných hodnôt a tiež s ohľadom na svoju úlohu ohľadne stability finančných trhov. „Je pravda, že rad centrálnych bánk použil takmer všetok dostupný arzenál, viac menej je tiež pravda, že prepad celosvetovej ekonomiky sa zastavil a pomaly sa budeme odpichovať odo dna,“ zdôraznil Tůma a dodal, že posledné rokovanie guvernérov tento pondelok v Bazileji bolo optimistickejšie než tie v predchádzajúcich 12 mesiacoch. „Rad ázijských krajín a Latinská Amerika sa držia veľmi dobre a aj v Európe sa už začína blýskať na lepšie časy. Liečebná kúra bola v mnohých prípadoch drastická, ale zdá sa, že zabrala,“ uviedol Tůma.
Na otázku týkajúcu sa transmisie medzi 2T reposadzbou centrálnej banky a sadzbami na peňažnom trhu Tůma odpovedal, že od jesenného zmrazenia peňažného trhu sa situácia výrazne zlepšila. Rozpätie je podľa Tůmu síce väčšie, než pred dvoma rokmi, ale to podľa guvernéra nie je prekvapujúce. „Práve celosvetovo historicky nízke sadzby prispeli k prehriatiu ekonomík a k problémom, ktoré v súčasnej dobe všetci máme. Okrem toho sú v danej situácii (prepad ekonomiky) banky pochopiteľne opatrnejšie (vyššie sadzby, prísnejšie rozhodovanie pri poskytovaní úverov). Na rozdiel od radu iných ekonomík sa u nás poskytovanie úverov ale neprepadlo a celkovo (samozrejme pri menšej dynamike) stále rastie,“ zdôraznil Tůma.