V prípade, že by hospodárska kríza pokračovala dlhšie, ako sa v súčasnosti predpokladá, mohli by vyššie deficity verejných financií znamenať problém aj pre Slovensko. Konštatuje to analytik VÚB banky Martin Lenko. "Ak by k oživeniu ekonomiky u nás a vo svete nedošlo a vláda by zároveň nepristupovala k znižovaniu výdavkov, zadlžovanie štátu by určite zakladalo riziká pre nerovnováhy do budúcnosti. Zároveň by zrejme dochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu rizikovej prirážky, čo by ešte viac predražovalo dlhodobé úverové financovanie nielen pre samotný štát, ale aj pre firmy," konštatoval. Na druhej strane, pri naplnení scenára postupného oživenia rastu ekonomiky vo svete a na Slovensku by očakávané prekračovanie rozpočtových schodkov až tak výrazný problém znamenať nemuselo, musí sa však k tomu pričiniť aj štát. "Vyššie deficity by neznamenali výrazné riziká za predpokladu, že by pretrvávala ochota vlády pristupovať k znižovaniu deficitu a vytváraniu rezerv pre budúce negatívne zmeny v hospodárskom cykle," dodal Lenko.
V porovnaní s pobaltskými krajinami a Maďarskom je však na tom Slovensko v súčasnosti podľa analytika stále relatívne dobre. Zatiaľ čo pobaltské krajiny sú zasiahnuté skôr spľasnutím bubliny v súkromnom sektore, teda tzv. realitnou bublinou a verejný sektor bol z pohľadu deficitov verejných financií a dlhu v podstate zdravý, v Maďarsku je situácia skôr opačná. Vysoké deficity a štátny dlh znemožňujú priestor pre efektívne opatrenia, no menší tlak na realitnom trhu tento dopad v porovnaní s pobaltským krajinami o niečo zjemňuje. "Keďže na Slovensku je na oboch stranách, teda v súkromnom aj verejnom sektore, situácia lepšia, pokles ekonomiky nevytvára taký tlak na vládu a verejné financie, ako je tomu vo vyššie spomenutých regiónoch. Prehĺbenie krízy by to však mohlo v budúcnosti priniesť," konštatuje Lenko.
VÚB banka pritom pre roky 2009 a 2010 odhaduje deficity verejných financií na úrovni v okolí 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom parlamentom schválený rozpočet verejných financií na tento rok predpokladá schodok vo výške 2,1 % HDP. Všeobecne analytici očakávali významné prekročenie rozpočtového schodku ešte pred zverejnením prognózy makroekonomického vývoja ministerstva financií. Tá počíta s tohtoročným prepadom slovenského hospodárstva o 6,2 % a ekonómov v ich dovtedajších prognózach výšky deficitu iba utvrdila. "Zverejnená revízia zo strany ministerstva financií nezmení náš odhad na výšku deficitu verejných financií v tomto roku. Už predtým sme odhadovali, že výrazne prekročí úroveň 3 % HDP a podľa našich odhadov dosiahne 5,5 %. Ekonomika, ktorá je v recesii nie je schopná vytvoriť dostatočné príjmy, o čom svedčí i vývoj štátneho rozpočtu za prvých päť mesiacov tohto roka," uviedla po minulotýždňovom zverejnení prognózy rezortu financií analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Podľa analytika Bank Jána Tótha by pritom fiškálny deficit mohol v tomto roku dosiahnuť vyše 3,8 mld. eur, čo by znamenalo 6,1 % HDP. "Zároveň predpokladáme, že sa veľmi nezníži ani vo volebnom roku a reálne uťahovanie opaskov nastane až v roku 2011," dodal.