Posledných niekoľko dní bolo z pohľadu investora natoľko prevratných, že sa len veľmi ťažko vyberá, ktorá udalosť by si zaslúžila najväčšiu pozornosť. Poďme si prejsť tie (možno) najzaujímavejšie z nich:
• Americká vláda a centrálna banka (Fed) sa stávajú kolosálnymi jednotkami intenzívnej starostlivosti, ktorá za pomoci peňazí daňových poplatníkov udržuje pri živote klinicky mŕtve banky. Po dlho popieranom, a hlavne zo strany šéfa Fedu Bena Benankeho vehementne odmietanom, “de facto“ znárodnení vláda v pondelok rozhodla o ďalšej pomoci chorľavej . V prípade sa vláda s podielom cca 40% spoľahlivo stáva majoritným vlastníkom, v prípade je situácia ešte markantnejšia – tu drží štát dokonca 80% akcií. Je zarážajúce, prečo sa všetci tak boja otvorene vysloviť to, čo je úplne zrejmé – uvedené dve inštitúcie boli prenechané do rúk štátu. Rovnako ako to, že čiastky vynaložené na ich komatózne povaľovanie na lôžku, nie sú zďaleka konečné...
• New York Stock Exchange do júna tohto roku suspendovala tzv. „dolar rule“. Toto pravidlo stanoví, že trhová cena akcie spoločnosti kótovanej na musí byť nad jedným dolárom, inak firme hrozí odchod z hlavného trhu a prechod na menej prestížny segment alebo úplné vyradenie. Vzhľadom k tomu, že toto riziko je eminentné pre akcie firiem ako , , Motor Company alebo , ponuka „kvalitných“ akcií na hlavnom trhu by sa mohla relatívne rýchlo preriediť.
• Stretnutie vrcholných predstaviteľov Európskej únie odmietlo plošnú pomoc krajinám strednej a východnej Európy. Na to, ako ešte pred nejakými 14 dňami bili všetky médiá na poplach a svedomito popisovali región strednej a východnej Európy ako čosi nápadne pripomínajúce časovaný bombu, ide o pomerne radikálnu zmenu názoru. Vyššie uvedené však len potvrdzuje niekoľko už skôr vyslovených téz: a) „stará“ EÚ má dosť problémov sama so sebou na to, aby sa ešte systematicky zapodievala „novo prichádzajúcimi“, b) možnosť „predať“ svojim voličom myšlienku finančnej pomoci východnej Európe, keď oni sami sú na pokraji finančného zrútenia, by bolo politickou samovraždou, c) nech si každý hovorí, čo chce, teraz je v tom každý sám za seba. Sladké reči o neexistencii protekcionizmu sú len mediálnym lákadlom. Veď jedným dychom bolo povedané, že prípadné problémy budú riešené na báze „prípad od prípadu“. A to znamená, že francúzske záujmy budú hájené v každom prípade.
• A to najlepšie na koniec – švajčiarske médiá priniesli cez víkend informáciu, že predseda predstavenstva Josef Ackermann by sa mohol stať novým CEO švajčiarskej AG. Nemysliac na možnosť, že by uvedená informácia bola len novinárskou kačicou, nie je možné nevidieť paradox uvedenej situácie. Človek zodpovedný minimálne manažérsky za jednu z najväčších hospodárskych strát banky v posledných desaťročiach by sa mal krásne presunúť z jedného teplého kresla do druhého? Prečo? Čím si to zaslúžil? Snáď iba tým, že tí machri v to doviedli k oveľa tragickejšiemu koncu a preto je latka nastavená naozaj veľmi nízko.
Pekný týždeň!!