Národná banka Slovenska (NBS) podľa predpokladov a vyjadrení predstaviteľov banky z uplynulých týždňov zhoršila svoj výhľad vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v tomto roku. Podľa v utorok zverejnenej aktuálnej prognózy by totiž slovenské hospodárstvo malo v tomto roku klesnúť o 4,2 %, kým v poslednej prognóze centrálna banka predikovala medziročný pokles HDP iba o 2,4 %. Naplnili sa tak aj slová guvernéra NBS Ivana Šramka zo začiatku júna tohto roku, ktorý po zverejnení odhadu Štatistického úradu SR s prognózou poklesu hospodárstva o 3,5 % povedal, že táto prognóza sa mu zdá optimistická. "Takýto vývoj je v súlade s zhoršujúcimi sa vyhliadkami eurozóny, ktorej ekonomický rast sa odhadoval v rámci júnovej predikcie Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) na mínus 4,6 %," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii po zverejnení novej prognózy guvernér NBS Ivan Šramko.
Za tohtoročným prepadom slovenského hospodárstva by pritom mal podľa centrálnej banky stáť pokles tak zahraničného, ako aj domáceho dopytu. Prognóza NBS však vychádza zo skutočnosti, že dno vývoja HDP sa dosiahlo v prvom kvartáli a v nasledujúcich štvrťrokoch sa nepredpokladá jeho ďalší medzikvartálny pokles. Centrálna banka však napriek tomu upozorňuje, že prognóza vývoja HDP obsahuje viaceré riziká predovšetkým smerom k ďalšiemu prehĺbeniu prepadu hospodárstva. Medzi nimi je napríklad nenaštartovanie diaľničných PPP projektov v druhej polovici tohto roka, neobnovenie dôvery a zahraničného dopytu. Podľa Šramka nemožno vylúčiť, že dlhšie trvanie krízy môže cez znížený zahraničný dopyt naďalej tlmiť exportnú výkonnosť Slovenska, tvorbu kapitálu a aj domácu spotrebu. "To sa môže prejaviť v hlbšom poklese HDP, resp. v jeho miernejšom a neskoršom oživení. Zverejnené aprílové indikátory zvyšujú pravdepodobnosť materializácie týchto rizík," povedal guvernér.
Stabilizáciu a následne opätovné oživenie hospodárskeho rastu pritom NBS očakáva už od roku 2010. "Mierne oživenie zahraničného dopytu by malo pozitívne prispievať k zrýchleniu rastu HDP," konštatuje centrálna banka vo svojej prognóze. Pre rok 2010 tak už NBS predpokladá reálny rast HDP o 2,4 % a v roku 2011 dokonca o 4,1 %. "K akcelerácii rastu by mal v roku 2010 prispieť bázický efekt nižšieho rastu v roku 2009 a v roku 2011 nábeh produkcie nového modelu automobilu," dodáva NBS. Nová prognóza tiež počíta s tohtoročným priemerným rastom spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu HICP o 1,3 %, v budúcom roku s miernym zrýchlením inflácie na 1,8 % a v roku 2011 na 2,5 %. Nepriaznivý vývoj hospodárstva sa podpíše aj na zamestnanosti, ktorá by mala v tomto roku klesnúť o 1,6 % a v roku 2010 o 0,1 %.
Napriek očakávanému poklesu produktivity by mali naďalej rásť aj mzdy. Kompenzácie na zamestnanca by totiž podľa centrálnej banky mali v tomto roku v bežných cenách stúpnuť o 3,1 %. Šramko práve túto skutočnosť označil za možné riziko ekonomického vývoja do budúcnosti. "Začínajú sa nám dosť otvárať nožnice medzi vývojom miezd a vývojom produktivity, pretože očakávaný vývoj produktivity práce je mínus 2,7 %, čiže pokles produktivity práce a napriek tomu kompenzácia na zamestnanca vzrastie o 3,1 %. Samozrejme nie je možné z toho robiť nejaký definitívny záver, ale v každom prípade, ak by takýto trend nesúladu vývoja miezd s produktivitou dlhšie pokračoval, tak to založí nerovnováhu, ktorá by sa samozrejme potom mohla negatívne ukázať v ďalšom vývoji," uviedol.
Novú dlho očakávanú prognózu makroekonomického vývoja má pritom v utorok popoludní zverejniť aj Ministerstvo financií SR. Podľa neoficiálnych informácií rezort upravil svoj odhad z doteraz očakávaného rastu HDP o 2,4 %, na prepad hospodárstva o vyše 6 %. Guvernér NBS pred oficiálnym zverejnením ministerskej prognózy tento rozdiel komentovať nechcel, avšak pripustil, že očakávania ministerstva môžu byť negatívnejšie. NBS totiž na svojej pracovala v súlade s procedúrami všetkých členských krajín eurosystému s údajmi známymi k 13. máju tohto roka, ministerstvo môže mať údaje aj novšie. "Ak budú rozdiely a ak bude prognóza ministerstva financií odhad väčšieho poklesu HDP ako je náš, tak je to založené predovšetkým na tom, že pracovali s údajmi, ktoré my sme do toho 13. mája nemali k dispozícii. To bola predovšetkým priemyselná výroba, stavebníctvo, tržby, vývoj zamestnanosti a ostatné veci," konštatoval.