Bridlice ešte chvíľu zostanú americkým fenoménom

Debaty o tom, ako dlho ešte bridlicový boom potrvá, sú v USA na dennom poriadku. Príspevok do tejto debaty poskytla aj nedávna štúdia od Leonarda Maugeriho, vedecký pracovník z Kennedy School of Government na Harvardskej univerzite. Maugeri je zároveň bývalý riaditeľ jednej z talianskych ťažobných spoločností. V štúdii analyzoval výkon 4000 bridlicových vrtov a prácu vyše 100 spoločností, ktoré majú čo dočinenia s produkciou bridlicovej ropy.

Americké prostredie je neprenosné

Podľa Maugeriho sú Spojené štáty miestom, ktoré vytvára tak špecifické podmienky, že v dohľadnej dobe sa im nevyrovná žiadna iná krajina. Medzi tieto podmienky patria najmä jedinečné prírodné podmienky, dostupnosť jednotlivých vrtov, resp. terénu a priemyselné prostredie. Štúdia uvádza, že súčasný počet bridlicových vrtov v Severnej Dakote a Texase by do roku 2030 mohol narásť zo súčasných 10 tisíc na viac ako 100 tisíc. Neustále vylepšovanie technológií a postupne sa znižujúce náklady by mohli pomôcť rastu tohto odvetvia najmä vo vyššie uvedených oblastiach Spojených štátov. Pokiaľ ceny ropy zostanú na súčasných úrovniach, celková produkcia všetkých foriem ropy v USA by mohla vzrásť z 11,3 milióna barelov denne na 16 miliónov barelov do roku 2017. Analýza tiež ukázala, že až 60% tažobných veží, z ktorých 95% je schopných ťažiť bridlicovú ropu spôsobom hydraulického frakingu a horizontálneho vŕtania, sa nachádza v USA.

Ťažba bridlicovej ropy a plynu je síce lacnejšia ako tradičné ťaženie konvenčnej ropy, avšak zásoby sa míňajú rýchlejšie. To tiež znamená, že je potrebné hľadať stále nové miesta na ťažbu. Podľa Maugeriho by bolo veľmi ťažké dosiahnuť podobné podmienky napríklad v Európe, kde sú náleziská prevažne obývané. No pokiaľ ceny ropy Brent zostanú nad 100 dolármi za barel, je len otázkou času, kedy sa aj ostatné krajiny rozhodnú nasledovať Spojené štáty.

Ostatné krajiny majú čo dobiehať

Podľa Maugeriho majú Spojené štáty veľký náskok pred ktoroukoľvek inou krajinou, ktorá by chcela ťažiť bridlicovú ropu (resp. plyn) tak rýchlo a efektívne ako oni, no niektoré krajiny sú na dobrej ceste. Jedným z adeptov je Alžírsko, ktoré patrí medzi krajiny v najväčšími zásoby bridlicového plynu na svete. Krajina však nedisponuje dostatočnou energetickou infraštruktúrou a problémom je tu tiež pretrvávajúca politická nestabilita. Čo sa týka rezerv, veľký potenciál má aj Poľsko, no ropné spoločnosti Exxon Mobil a Marathon Oil sa v minulom roku museli z krajiny stiahnuť, pretože nenašli dostatok plynu na komerčné využitie. Maugeri však v Poľsku stále vidí svetlú bridlicovú budúcnosť. Na bridlicovom boomu by chcelo participovať aj Mongolsko, ktoré tiež disponuje značnými zásobami, a na západ už poslalo svojich odborníkov, aby mohli podrobne študovať toto odvetvie.

Ďalšie krajiny, ktoré by na svojom území rady videli bridlicový boom sú Veľká Británia, Brazília a tiež aj Čína. Veľká Británia zatiaľ profituje z vývozu plynu z USA , ktorý bol povolený v máji tohto roku z tzv. Freeport Terminal na juhovýchodnom pobreží USA. Spoločnosť Cheniere, ktorá toto povolenie získala, plánuje exportovať skvapalnený zemný plyn a zásobovať tak energiou milióny britských domácností. Brazíliu, podobne ako Mongolsko, kvôli nedostatku technológií a politickej nestabilite čaká ešte dlhá cesta. Čína je však iný prípad. Čínske spoločnosti CNOOC a Sinopec v súčasnosti zvažujú investíciu do texaskej spoločnosti Frac Tec International, čo im zjednoduší prístup k technológii frakovania. Jedinou otázkou zostáva, či im čínska vláda dá dostatočný priestor na ťažbu bez väčších regulácií. Odkaz je teda jasný - z bridlicového boomu budú ešte dlhú dobu profitovať hlavne Spojené štáty. 

(Zdroje: Leonardo Maugeri - The Shale Oil Boom: A U.S. Phenomenon, EnergyandCapital.com)