ARDAL uskutočnil už druhú aukciu štátnych dlhopisov v tomto roku sprevádzanú opäť veľkým záujmom in-vestorov. Deväťročné bondy boli vyemitované s nižším výnosom ako nemecké Bunds! Aký však bude nasleduj-úci vývoj?
Štát profituje z momentálnej situácie na trhu. Centrálna banka bojuje s korunovými špekulantami aj prostredníc-tvom úrokových sadzieb (či už priamo alebo nepriamo) a ponechávanie prebytku likvidity na trhu za posledné štyri týždne spôsobilo dramatický pád trhových úrokových sad-zieb. Navyše sa ešte posilnili očakávania o ich budúcej redukcii. Ministerstvo financií tak už po druhý raz v tomto roku malo možnosť využiť šancu refinancovať sa za re-kordne nízke úrokové sadzby. Priemerný výnos v aukcii ŠD202 dosiahol 3,57 % a v porovnaní s poslednou aukciou rovnakého „papiera“ z polovice októbra 2004 spadol o 157 bodov! Pred dvomi týždňami si ministerstvo prostredníc-tvom ARDAL-u požičalo prostriedky na 4 roky dokonca za 3,07 %. Priemerný výnos v aukcii (3,578 %) bol nižšie ako kotácie porovnateľného nemeckého štátneho papiera. Naj-nižší akceptovaný výnos bol dokonca na úrovni 3,391 %.
 |
Posledná aukcia ukázala na prvý pohľad nižší záujem zahraničných investorov. Je to však skutočne tak? Podľa údajov ARDAL-u poklesol podiel nerezidentov na celko-vom dopyte na 6 % z 10 % pred dvoma týždňami. Ich po-diel na akceptovanom dopyte sa zredukoval na nulu v porovnaní s takmer 30 % úspešnosťou v predchádzajúcej aukcii ŠD203. Na druhej strane väčšia časť nerezidentov naďalej vstupuje do aukcií prostredníctvom lokálnych bánk. Tento fakt štatistika ARDAL-u nezachatí. Objaví sa však neskôr v číslach Strediska cenných papierov. Podľa týchto dát sa momentálne pohybuje expozícia zahraničných hráčov na slovenskom trhu na historickom maxime.
Aký bude další vývoj? Keďže výnosy slovenských dlhopi-sov na dlhom konci krivky klesajú pod ich nemecký nápro-tivok ich atraktivita sa zdanlivo vytráca. Príklad Českej republiky z posledných zhruba 2-3 rokov však ukazuje, že výnosy sa môžu istý čas držať aj pod eurovým benchmar-kom. Všetko závisí od očakávaní o pohybe kľúčových sad-zieb. No a ČNB ich bola nútená kvôli domácej mene skre-sať až pod úroveň ECB. Pokračovanie NBS v taktike pone-chávania trhu v nadstave likvidity znamená, že sadzby fak-ticky klesli o 150 bodov. Redukcia oficiálnych sadzieb v tomto rozsahu by iba legalizovala súčasný stav na trhu.
Vzhľadom na rýchly rast cien dlhopisov (pokles výno-sov) za posledné dva mesiace môže z krátkodobého hľadis-ka prísť ku korekcii. Na druhej strane nízky dopyt štátu po financovaní svojich potrieb a nízkoinflačné prostredie ne-vytvára tlak na skorý rast výnosov. Prvé bondy v tomto roku musí štát splatiť v marci pričom ide o malú čiastku (6,8 mld. Sk). Najväčší objem bude splatný v máji, ide hlavne o eurobondy v objeme 750 mil. EUR. Za celý rok maturuje 79,9 mld. Sk (ŠD a ŠPP). Keď k tomu prirátame plánovaný deficit rozpočtu (61,5 mld. Sk) dostávame sa k číslu 141,4 mld. Sk. Podľa vyjadrení ARDAL-u bude čistý objem vyemitovaných dlhopisov okolo 40 mld. Sk. Zvyšok by teda mal pripadnúť na ŠPP. Zmena oproti minu-lým rokom je, že na financovanie rozpočtového deficitu sa nepoužijú výlučne ŠPP ale aj ŠD. Otázne tiež je, čo s bondovým trhom spraví dopyt dôchodkových spoločností. Ich vplyv by však v roku 2005 ešte nemusel byť veľký. Vývoj dlhého konca slovenskej krivky by preto mal závi-sieť najmä na pohybe nemeckých benchmarkov a výhľade sadzieb tak na Slovensku ako aj v eurozóne. Vzhľadom k súčasným úrovniam sa zdá byť oveľa menej atraktívny. Zatiaľ však nie je v dohľadne ani vyberanie ziskov.
Marek Gabriš, ČSOB