Rôzne štúdie sa už dlhé roky snažia ukázať, že energia z „čistých“ (bezuhlíkových) zdrojov má veľký potenciál a jej podiel na celkovej produkcii energie rastie astronomicky rýchlo. Pri pohľade na nasledujúci graf je však vidieť, že podiel bezuhlíkovej energie voči ostatným zdrojom energie v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia rástol rýchlejším tempom ako za posledných 10 rokov. To znamená, že rozvoj „čistej“ energie bol rýchlejší v období, kedy environmentálna politika bola ešte len v plienkach. Od kedy sa vlády začali intenzívne zaoberať odkiaľ energia pochádza a aký dopad má na životné prostredie, podiel bezuhlíkovej energie prestal rásť. I keď sa celkovo podiel tejto energie od roku 1965 viac ako zdvojnásobil, v energetickom mixe tvorili v roku 2012 bezuhlíkové zdroje energie len vyše 13%.
Z grafu tiež vyplýva, že od roku 1990 svetové dodávky energie neboli o nič čistejšie ako v súčasnosti. Za posledných 10 rokov sa globálne spotrebovalo až 2500 miliónov ton ekvivalentu ropy, pričom na tomto náraste sa bezuhlíkové zdroje energie podieľali iba 14-timi percentami. Keď porovnáme predchádzajúce 10-ročné obdobie končiace rokom 2002, z bezuhlíkových zdrojov pochádzalo až 19% prírastku energie. Nasledujúci graf zobrazuje podiel každoročne pridanej spotreby energie, ktorá pochádzala z bezuhlíkových zdrojov (zelené pásmo) a z fosílnych palív(čierne pásmo).
Zdroj: The BreakThrough
Z týchto údajov vyplýva, že svet po niekoľkých desaťročiach zažíva spomalenie, resp. stagnáciu využívania bezuhlíkových zdrojov energie. Táto stagnácia poskytuje len ďalší dôkaz toho, aké neefektívne sú politické snahy dekarbonizácie svetovej ekonomiky. Svetová produkcia energie sa vlastnými trhovými silami začala vyrovnávať s týmito problémami už oveľa skôr, ako politici o tom začali vôbec uvažovať.
Ďalším spôsobom, ako sa pozerať na túto problematiku je meranie „intenzity emisií“, teda koľko ton oxidu uhličitého sa uvoľní do ovzdušia na každú jednotku energie, ktorá sa vyprodukuje. Tento spôsob merania zohľadňuje aj skutočnosť, že čoraz rozšírenejší plyn z bridlíc je čistejšie fosílne palivo ako uhlie. Štúdia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) , ktorá analyzovala „intenzitu emisií“ globálnej ekonomiky, dospela k podobným záverom ako uvádza vyššie uvedený graf. Od roku 1990 sa „intenzita emisií“ svetovej ekonomiky zlepšila len o nepatrné 1%, a to aj napriek nemalým vynaloženým prostriedkom a rôznym dohodám o znížení emisií.
Pri takýchto záveroch sa otvára otázka, či má vôbec zmysel vyhadzovať miliardy eur ročne na znižovanie emisií a dotovanie obnoviteľných zdrojov energie, keď za posledné desaťročie „zelená“ politika nedokázala výrazne ovplyvniť ani urýchliť už aj tak nastolený trend postupného rastu využívania bezuhlíkových zdrojov.
(Zdroje: IEA, The Washington Post, The BreakThrough)