Spotrebiteľské ceny vzrástli podľa dnes zverejnených
údajov ŠÚ SR v januári oproti predchádzajúcemu
mesiacu o 5,3 %. Medziročne sa miera inflácie dostala
na 7,3 %. Tento nárast je v súlade s našimi
očakávaniami. Rast cenovej úrovne bol silne ovplyvnený
najmä úpravami regulovaných cien.
Tak ako sme predpokladali témou číslo jeden boli
regulované ceny,ktoré sa na medzimesačnom náraste
podieľali 14,9 percentami. Je to dôsledok deregulácií.
Keďže v minulom roku sa deregulovalo iba minimálne,
v tomto roku je nárast omnoho väčší. Väčšina služieb
s regulovanými cenami patrí do položky bývanie, ktorá
zaznamenala najvyšší medzimesačný nárast 14,4 %. Hore
išli ceny plynu, elektriny, tepla, vodného a stočného.
Pod rast cien v doprave sa podpísalo aj zvýšenie
cestovného o 15 %. Rast cenovej hladiny v tejto i
niektorých iných položkách významne ovplyvnili aj zmeny
nepriamych daní. Zvýšenie spodnej sadzby DPH z 10 na 14
% sa prejavilo vo výraznom medzimesačnom náraste cien
potravín o 4 percentá. Ide o najvýraznejší nárast v tejto
položke v januári v histórii. Dá sa však predpokladať, že
predajcovia vzhľadom na vysokú konkurenciu v
maloobchode nepremietli celé zvýšenie do cien.
Jadrová inflácia, ktorá je dôležitá pre centrálnu banku
vzrástla medzimesačne o 0,9 % a oproti minulému roku
sa zvýšila o 1,9 %. Čistá inflácia sa medziročne zvýšila o
3 percentá. Dopytové tlaky v ekonomike sú naďalej nízke.
Časť nárastu regulovaných cien bola posunutá do februára a
preto musíme počítať s vyššou infláciou aj v nasledujúcom
mesiaci. Hore pôjde napríklad nájomné. Očakávame, že
inflácia bude postupne rásť a v prvej polovici roka vystúpi
až k úrovniam okolo 8,5 percenta.
Čo znamenajú dnešné čísla pre centrálnu banku? Na jej
rozhodovanie o zmene sadzieb zrejme nemajú zásadnejší
vplyv. NBS si pravdepodobne počká na sekundárne vplyvy
deregulácií vo februári a v marci. Pôjde však stále
o nákladové faktory, na ktoré nemá banka vplyv. V centre
jej záujmu bude zahraničný obchod. Pokiaľ príde v
priebehu prvých mesiacov tohto roka k zlepšovaniu deficitu
zahraničnoobchodnej bilancie a posilňovaniu kurzu koruny,
môže to viesť centrálnu banku k ďalšiemu zníženiu sadzieb
o 100-150 bps v horizonte 3 až 6 mesiacov.
Silvia Čechovičová, ČSOB, Investiční výzkum