Júnová harmonizovaná inflácia naplnila očakávania analytikov a vykázala nové historické minimum. Spotrebiteľské ceny merané harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) totiž v júni medziročne stúpli o 0,7 %, čo bol ešte pomalší rast ako doterajšie historické minimum z predchádzajúceho mesiaca na úrovni 1,1 %. Medziročná harmonizovaná inflácia tak klesá už deväť mesiacov v poradí. Od začiatku roka priemerná medziročná harmonizovaná inflácia dosiahla 1,7 %, čo znamenalo ďalšie spomalenie z päťmesačného priemeru 1,9 %. Na medzimesačnej báze sa spotrebiteľské ceny podľa európskej metodiky nezmenili, kým v máji oproti aprílu stúpli o 0,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ).
Júnový vývoj spotrebiteľských cien podľa indexu HICP pritom nadviazal na predchádzajúce mesiace a opäť potvrdil, že spotrebiteľský dopyt na Slovensku zostáva relatívne slabý a svoju úlohu stále zohrávajú aj cezhraničné nákupy. Potvrdzuje to aj ďalší, v tomto roku už štvrtý a zároveň druhý najvýraznejší medzimesačný prepad cien potravín a nealkoholických nápojov o 0,8 %. Medziročný prepad ich cien sa tak prehĺbil už na 5,5 %. Na druhej strane smerom nahor harmonizovanú infláciu v júni ťahali ceny dopravy, ktoré boli medzimesačne vyššie o 1,4 %, čo však len zmiernilo ich medziročný prepad z predchádzajúcich mesiacov na 6,4 %. "Naďalej platí, že inflačné tlaky zostávajú slabé, čo je odrazom situácie, keď obchodníci musia čeliť slabému dopytu a cezhraničnej konkurencii. V najbližších mesiacoch do jesene predpokladám harmonizovanú infláciu v blízkosti súčasných úrovní alebo mierne spomalenie," konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Analytici oslovení agentúrou SITA pritom očakávali spomalenie medziročnej harmonizovanej inflácie na približne 0,9 %. Harmonizovaná inflácia totiž na rozdiel od inflácie meranej národnou metodikou nezahŕňa imputované nájomné, ktoré bolo hlavným ťahúňom júnového zvýšenia medziročného rastu spotrebiteľských cien v národnej metodike z májových 2,2 % na 2,4 %. Rast cien pritom naďalej brzdí predovšetkým slabý spotrebiteľský dopyt, nízke ceny energií ako aj oslabenie mien susedných krajín. Výrazné zrýchlenie inflácie sa však podľa analytikov v najbližších mesiacoch očakávať nedá.
Pred tohtoročným májom bola historicky najnižšia medziročná miera harmonizovanej inflácie nameraná v júli a auguste roku 2007, keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do eurozóny a aj tieto dva mesiace boli súčasťou referenčného obdobia na posudzovanie kritéria cenovej stability. Vtedy inflácia dosiahla zhodne 1,2 %, čo napokon k splneniu inflačného maastrichtského kritéria stačilo. Hranica kritéria sa pritom určuje ako dvanásťmesačný priemer troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou navýšený o 1,5 percentuálneho bodu.
Zaujímavý vývoj v súvislosti s kritériom cenovej stability však Slovensko zaznamenáva aj v súčasnosti. Napriek trištvrteročnému sústavnému spomaľovaniu rastu cien totiž v máji už tri mesiace krajina kritérium neplnila. Inflácia v štátoch Európskej únie totiž klesá rýchlejšie ako na Slovensku a niektoré štáty sú už dokonca na hranici deflácie. Tá je však považovaná za faktor, ktorý v čase krízy ešte zhoršuje hospodársky vývoj. Či Slovensko plnilo kritérium v júni bude známe po zverejnení harmonizovanej inflácie za celú úniu Eurostatom. V júni však podľa ŠÚ dvanásťmesačný priemer slovenskej harmonizovanej inflácie významne poklesol o 0,3 percentuálneho bodu na 2,9 %.