Pri pohľade na minulú dekádu sa rozvíjajúcim sa trhom skutočne darilo. Mohli sa chváliť vysokým tempom rastu, ktorý zároveň ťahal nahor aj celosvetové HDP. Situácia sa však v posledných rokoch zmenila a aj rozvíjajúcim sa ekonomikám začína dochádzať dych. Čína bude mať šťastie, ak sa jej tento rok podarí dosiahnuť oficiálny cieľ 7,5%, rast v Indii (približne 5%), Brazílii a Rusku (okolo 2,5%) je menej ako polovičný oproti ich vrcholom z roku 2000. Za minulý rok si mohli rozvíjajúce sa ekonomiky pripísať rast dokopy 5%, čo je oproti rozvinutým krajinám stále pomerne rýchle tempo, no je to zároveň najpomalší rast za posledných 10 rokov.
Najväčšie rozvíjajúce sa ekonomiky prežili krízový rok 2008 bez vážnejšej ujmy a následne opäť nabehli na vyššie tempo rastu. Tento rast bol však podporovaný najmä zadlžovaním sa. Na základe dát zo Svetovej banky (obrázok nižšie), pôžičky čínskych spoločností vzrástli z 104% (v roku 2008) na 132% hrubého domáceho produktu v minulom roku. V Turecku sa rast úverov zvýšil z 33 na 54% a v Brazílii z 53 na 68%. Spotrebiteľský dlh rástol v niektorých krajinách podobne rýchlo.
Vyzerá to tak, že rozvíjajúce sa trhy sa vôbec nepoučili z chýb západných krajín a začínajú sa tak tiež točiť v začarovanom kruhu rastúcich dlhov. Zlé úvery začínajú strašiť banky a ich dlhy sa následne budú prelievať do verejných dlhov jednotlivých krajín. India už teraz nalieva peniaze do štátnej banky, ktorá čelí vysokému dlhu a čínskym bankám bolo prikázané, aby zvýšili opravné položky k úverovým stratám.
Analytici sú zároveň na pochybách, či ich štátne banky budú môcť utiahnuť ťarchu, ktorá na ne postupne padá. Lepšiu pozíciu má momentálne len Čína, ktorá má oproti ostatným rozvíjajúcom sa ekonomikám výhodu v podobe rezerv v cudzích menách. Ich výška momentálne dosahuje takmer 4 bilióny dolárov a nemusí sa tak spoliehať na príliv kapitálu z iných krajín. Je teda zrejmé, že pokiaľ si tieto ekonomiky nevyriešia svoje problémy s dlhmi, rekordný rast zostane už iba minulosťou. Rozvinuté krajiny by im vedeli rozprávať...
(Zdroje: The Economist, Bloomberg Businessweek, World Bank)