Negatívny ropný šok spolu s rastúcimi výnosmi na vládnych dlhopisoch môže zviazať krídla obnove ekonomík, hovorí vo svojom stĺpiku „Financial gain, economic pain“ Nouriel Roubini.
V uplynulých troch mesiacoch sa globálne aktíva dočkali výrazného zmazania strát. Ceny akcií vzrástli o 30% vo vyspelých ekonomikách a ešte oveľa viac na rozvíjajúcich sa trhoch. Ale nahor vyleteli tiež ceny komodít – ropy, energií a nerastných surovín – a spready na korporátnych dlhopisoch sa dramaticky rozovreli za súčasného prudkého rastu výnosov na dlhopisoch štátnych. Volatilita sa zmiernila, dolár oslabuje pod vplyvom klesajúceho dopytu po „bezpečných“ dolárových aktívach.
Je ale rast cien aktív ťahaný nejakými reálnymi fundamentálnymi faktormi? A je dlhodobo obhájiteľný? Je rast na akciových trhoch ďalšou rally v rámci medvedieho trendu, alebo sa už skutočne jedná o býči trh?
Aj keď ekonomické dáta sa nás snažia presvedčiť o zlepšení fundamentu (ako výstup z recesie je uvádzaný koniec roka 2009, ochota investorov podstupovať riziko rastie), je viac než jasné, že tiež ostatné, už nie tak optimistické faktory, je treba neprehliadať. Nad to, vysoký rast niektorých aktív priamo ohrozuje obnovu globálnej ekonomiky, ktorá ešte nedosiahla svoje dno.
Mnohé riziká k otočeniu trhu k vzostupu pretrvávajú.
Po prvé: Dôvera v ekonomiku a averzia k riziku sú prelietavé a novú vlnou volatility na trhoch môžu priniesť ktorékoľvek makrodáta či finančné dáta, ktoré budú prekvapením pre trh, na ktorom veľa ľudí očakáva skorý a robustný rast.
Po druhé: Extrémne uvoľnená monetárna politika (sadzby stiahnuté na nulu, emisie vládnych dlhopisov, nákupy nelikvidných a riskantných súkromných aktív), podporená obrovskými výdajmi na stabilizáciu finančného systému, môže vyvolať novú bublinu na finančných trhoch aj na trhu komodít. Napríklad, čínske štátom vlastnené podniky, ktoré sa dostali k lacným peniazom, nakupujú akcie a komodity do ohromných objemov zásob, ktoré sú ďaleko za ich skutočnými, reálnymi potrebami.
Riziko korekcie tvárou v tvár neuspokojivým makroekonomickým základom je jednoduché. Z tej lepšej stránky, súčasné dáta z americkej a ďalších rozvinutých ekonomík naznačujú, že súčasná recesia by mohla odísť so súčasným rokom. Z tej horšej strany mince, predpovede rastu sa pohybujú v neznateľných rovinách desiatich percent, kde má rast zotrvávať po niekoľko budúcich rokov, ak nie ešte oveľa dlhšie... Predovšetkým objem úverom a ďalších pôžičiek privátneho sektora v kombinácii s rastúcim verejným zadlžením bude podlamovať schopnosť domácností, finančných inštitúcií a firiem požičiavať, utrácať, spotrebovávať, investovať.......
Tento, zrejme pravdepodobnejší, scenár podkopáva predstavy o jednoduchej V recesii (z ktorej sa vrátime na úrovne obvyklé pred krízou). Nízky rast a deflačná tendencia tlačiaca na znižovanie ziskov a marží (za nezamestnanosti rastúcich cez 10% a prebúdzajúce ďalšie finančné šoky) prinesú bankách a finančným inštitúciám ďalšie sčítanie strát v ich portfóliách úverov a toxických aktív. Súbežne finančná kríza odtiaľto vnesená na rozvíjajúce sa trhy vyvolá ďalší stres na celosvetovom finančnom trhu.
Rast cien niektorých aktív ukazuje skôr na priebeh recesie s dvojitým dnom (v tvare W) z časti vďaka masívnej likvidite na trhu, ktorá umožňuje rast energií tak vysoko, ako len to ide. Úloha, ktorú zohrali ceny ropy v lete roku 2008v uvrhnutí globálnej ekonomiky do recesie varuje pred podcenením. Ceny ropy nad 140 dolárov za barel boli posledným výkričníkom pre svetovú ekonomiku reprezentovanou USA, Európou, Japonskom a Čínou ako čistými dovozcami „čierneho zlata“.
Explodujúce fiškálne deficity mnohých ekonomík tlačia nahor výnosy dlhodobých vládnych dlhopisov, časť z nich je potrebnou korekciou toho, ako investori preceňujú aktíva v očakávaní obnovy. Iná časť tohto rastu je ale ťahaná oveľa viac znepokojujúcejšími faktormi. Obavami pred inflačnou explóziou, ktorá príde po tom, čo sa ekonomiky zotavia (v rokoch 2010 a 2011) a opadnú deflačné tlaky doposiaľ vyrovnávajúce toto obrovské tlačenie peňazí. Vytlačenie súkromného dopytu spôsobené vyššími výnosmi štátnych bondov a nadväzný rast úrokov na hypotékach a inde v súkromnom sektore, môže opäť ohroziť obnovu.
Vo výsledku teda nie je možné vylúčiť, že výborne namiešaná búrka cien ropy nad 100 dolárov za barel, rastúcich výnosov na štátnych dlhopisoch a rastúceho zdanenia (ktoré príde v snahe vlád obmedziť riziko refinancovania dlhu) povedie k obnoveniu ekonomického zostupu, ak nie rovno k druhému recesnému dnu.
Áno, súčasný rast cien aktív z ich marcového minima je čiastočne ospravedlniteľný podloženou reakciou na zlepšovanie dôvery a nižšie riziko zotrvania globálnych finančných trhov a ekonomík v „blate“ krízy. Ale oveľa väčšia časť tohto rastu je len plodom prehnane optimistických očakávaní rýchlej obnovy a likviditnej bubliny, ktoré jednoducho vyhnali ceny komodít a akcií nahor príliš skoro. Príchod ropného šoku a vysoké výnosy na štátnych cenných papieroch môžu rastu zviazať krídla a spôsobiť opätovný pád tak cien aktív, ako aj reálneho hospodárstva.