V minulosti sa investori v hedžových fondoch zaujímali primárne o dosahované výnosy a spôsobom, akým fondy generovali zisky, neprikladali veľkú váhu. V posledných dvoch rokoch ale došlo k obratu – hedžové fondy začali výrazne zaostávať za „klasickými“ investíciami do akcií a dlhopisov. Podľa predbežného prepočtu britskej banky by sa investícia do indexu hedžových fondov (vyjadrená indexom Hedge Fund Index) zhodnotila od začiatku tohto roka do konca októbra o 6,04%, pričom americký akciový index S&P 500 bol na konci októbra v pluse až 12,49%.
Zdroj:
Zvýšený dopyt investorov po informáciách o investičných stratégiách hedžových fondov sa prejavil okrem iného aj vo vytvorení viacerých benchmarkov, teda indexov sledujúcich vývoj odvetvia hedžových fondov ako celku. Výpovedná hodnota týchto benchmarkov je ale otázna. Napriek tomu, že hedžové fondy spravujú spolu viac ako 2 bilióny dolárov, neexistuje jeden všeobecný benchmark, voči ktorému by sme mohli porovnať výkonnosť jednotlivých hedžových fondov. Túto úlohu v súčasnosti plní 6 najčastejšie používaných indexov – , Dow Jones/Credit Suisse, Edhec, Eurekahedge, Hedge Fund Intelligence a HFR. Každý z indexov síce vykazuje mierne odlišné hodnoty, celkovo sa ale všetky nachádzajú v relatívne tesnom pásme. Celkový výnos indexu môže byť do veľkej miery ovplyvnený tým, že stratový fond prestane reportovať svoje (negatívne) výsledky. Väčšina hedžových fondov v indexoch totiž reportuje svoje výsledky na dobrovoľnej báze a nemajú tak dôvod pokračovať v zverejňovaní výsledkov, keď dosahujú podpriemerne nízke výnosy, resp. straty. Veľký dopad má tiež fakt, že fondy, ktoré vrátili investorom peniaze (zvyčajne pre veľké straty), boli v indexe nahradené fungujúcimi (teda zvyčajne ziskovými) fondmi.
Tento spôsob výpočtu má na svedomí až 3,7% z celkového výnosu zobrazeného v indexoch. V období rokov 2005 až 2010 bol napríklad reportovaný výsledok indexu Dow Jones/Credit Suisse long/short equity 1,1%. Pri reálnom nakúpení tohto indexu v roku 2005 a držaní do roku 2010, teda bez priebežného rebalancovania, by bol výnos -9,3%.
Zo spomínaných 6 indexov je v súčasnosti možné reálne investovať iba do troch indexov (Credit Suisse, HFR a Barclays). Za záujmom o tieto indexy stojí aj upadajúca popularita štruktúry fond fondov. Fondy fondov boli v minulosti jediným spôsobom, ako jednoducho získať prístup k viacerým hedžovým fondom. S investíciou do nich boli ale spojené vysoké správcovské poplatky a zvyčajne aj podiel správcu fondu na výnose. Možnosť investovať do lacnejšej alternatívy indexu hedžových fondov postupne núti fondy fondov k transformácii z obyčajného poskytovateľa prístupu k hedžovým fondom na špecialistov pri výbere vhodného manažéra a riadenia rizika jednotlivých fondov v ich portfóliu.
(Zdroj: The Financial Times, Barclays)