Napriek tomu, že politici stále vkladajú svoje nádeje do obnoviteľnej energie a snažia sa podporovať zvyšovanie jej kapacity za každú cenu, posledná štúdia z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) ukazuje, že tieto snahy sú márne. Spotreba uhlia rastie príliš rýchlo na to, aby to zisky z obnoviteľných zdrojov čo i len dorovnali. Podľa štúdie IEA sa kapacita solárnej energie v roku 2012 zvýšila o približne 42% a veternej energie o 19%, pričom kapacita uhlia vzrástla len o 6%. Avšak celková kapacita uhlia bola už v minulosti výrazne väčšia, takže aj malý prírastok bol porovnateľne väčší ako pri „zelených“ zdrojoch. Zaujímavý je tiež fakt, že ani rastúce využívanie zemného plynu zatiaľ neznížilo celkovú spotrebu uhlia (z globálneho pohľadu).
Obnoviteľné zdroje nedokážu dobehnúť uhlie, nieto ešte znížiť jeho spotrebu. Od roku 2001 do roku 2010 množstvo elektriny vyrobenej z uhlia stúplo o 2700 terawatt hodín. Počas tej istej periódy sa kapacita elektriny z nefosílnych zdrojov zahrňujúcich vietor, solárnu energiu, biomasu, vodu a nukleárnu energiu zvýšila len približne o polovicu, t.j. 1300 terawatt hodín. Na tohtotýždennom ministerskom stretnutí o čistých energiách (Clean Energy Ministerial, CEM), výkonná riaditeľka IEA Maria van der Hoeven poznamenala, že napriek boomu s obnoviteľnou energiou, ktorá trvá už viac ako 10 rokov, priemerná jednotka energie vyprodukovaná dnes znečisťuje životné prostredie rovnako ako pred 20-timi rokmi. David Victor z University of California v San Diegu má však za to, že situácia je ešte horšia ako vykresľuje IEA. Jej dáta podľa neho ukazujú, že svet v skutočnosti emituje viac uhlíka na jednotku energie ako počas predošlej dekády, pretože spotreba uhlia stále narastá.
I keď v USA je trend v spotrebe uhlia kvôli boomu s bridlicovým plynom klesajúci, vo zvyšku sveta využívanie tejto komodity stále rastie. Dôvodov je niekoľko: uhlie je relatívne lacné, dostupné a jednoducho sa napája do siete. Na to, aby sa prestali stavať nové uhoľné elektrárne, v prvom rade musia obnoviteľné zdroje zlacnieť, tvrdí Matthew Stepp ,senior analytik z Information Technology and Innovation Foundation. Podľa údajov z roku 2011 postavil Čína a toľko uhoľných elektrární ako je v štátoch Texas a Ohio dokopy, pričom viedla aj v rozvoji kapacity veternej energie. Zdá sa preto, že aj Čína pri svojom „bezodnom“ rozpočte stále pokračuje vo využívaní fosílnych palív, pretože sú lacnejšie oproti zeleným alternatívam, dodáva Matthew Stepp.
Nedostatočný rozvoj technológií na zachytávanie oxidu uhličitého (technológia CCS) tiež prispieva k nepriaznivému prostrediu pre obnoviteľné zdroje. Ešte pred niekoľkými rokmi politici dúfali, že takéto technológie sa stanú štandardom a tak aj elektrárne znečisťujúce životné prostredie budú môcť redukovať oxid uhličitý, no doteraz sa na svete neobjavil životaschopný obchodný model pre výrobu elektrickej energie s technológiou CCS. Správa agentúry IEA síce hovorí, že financovanie obnoviteľných prírodných by sa malo strojnásobiť na to, aby poskytlo také technológie, ktoré by nahradili fosílne palivá, no v skutočnosti príspevky na vedu a výskum klesajú. V politických kruhoch sa hovorí aj o redukcii dotácií pre fosílne palivá, ktoré sú však 6-krát vyššie (celkovo 523 miliárd dolárov) ako dotácie pre obnoviteľné zdroje.
(Zdroje: The MIT Technology Review, International Energy Agency)