Nedávna štúdia z dielne spoločnosti Mebane Faber Research porovnávala výnosy najznámejších investičných stratégií od 70-tych rokov minulého storočia do súčasnosti. Štúdia síce sledovala viacero veličín, individuálnych investorov by mohol zaujímať ale najmä pohľad na kumulatívnu ročnú mieru rastu (CAGR) a maximálny zaznamenaný priebežný pokles hodnoty portfólia (MaxDD). Poďme sa teda pozrieť, ako sa darilo najznámejším stratégiám.
Prvé miesto si s výnosom 10,49% p.a. zaslúžil William Bernstein, autor známeho diela The Intelligent Asset Allocator. Ideálne portfólio by podľa neho malo obsahovať 25% amerických akcií, 25% akcií s menšou trhovou kapitalizáciou, 25% medzinárodných akcií a 25% dlhopisov. Cenou za 10,49% výnos bol ale pomerne veľký maximálny prepad - investor uplatňujúci túto stratégiu by počas sledovaného obdobia v jednom momente zaznamenal až 42,26% priebežnú stratu.
Mohammed El-Erian zo spoločnosti PIMCO by podľa jeho knihy When Market Collide investoval nasledovne: 15% americké akcie, 15% akcie zo zahraničných rozvinutých trhov, 15% akcie zahraničných rozvíjajúcich sa trhov, 7% private equity, 5% americké štátne dlhopisy, 9% medzinárodné dlhopisy, 6% nehnuteľnosti, 7% komodity, 5% americké dlhopisy zaistené proti inflácii (TIPS), 5% infraštruktúra, 8% špeciálne situácie. V tomto prípade by investor aplikujúci túto stratégiu dosiahol 10,39% ročný výnos, no zaznamenal by aj viac ako 43% priebežný pokles hodnoty portfólia.
Ivy portfólio (zostavené podľa knihy The Ivy Portfolio) – pri investovaní podľa princípov amerických univerzít Harvard a Yale (20% americké akcie, 20% zahraničné akcie, 20% 10-ročné americké štátne dlhopisy, 20% komodity, 20% nehnuteľnosti) by ročný výnos predstavoval 9,92%. Toto portfólio ale zároveň vykázalo aj najväčší, až 46%, pokles hodnoty.
Tradičné, tzv. 60/40 portfólio, obsahujúce 60% amerických akcií, 40% amerických štátnych dlhopisov dosiahlo počas sledovaného obdobia výnos 9,48% pri relatívne nízkom, približne 30% maximálnom priebežnom poklese.
Permanentné portfólio (PERM), zložené rovnomerne z 25% amerických akcií, 25% hotovosti (vo forme amerických pokladničných poukážok), 25% dlhodobých amerických štátnych dlhopisov a s 25% podielom zlata, by pravdepodobne preferovali najmä konzervatívnejší investori. Toto portfólio zaznamenalo síce najnižší ročný výnos, „iba“ 8,88%, no maximálny prepad, ktorému boli investori vystavení, bol iba 12,74%, čo je najnižšia hodnota zo všetkých sledovaných stratégií. Výnosnejšie alternatívy zaznamenávali počas tejto doby aj takmer 4-násobné (priebežné) poklesy.
Celkový pohľad na všetky porovnávané stratégie nám poskytne nasledujúca tabuľka:

Zdroj: Mebane Faber Research
Ako môžeme vidieť, rozdiely vo výkonnosti stratégií neboli nijako závratné (menej ako 2%). Zaujímavý je taktiež fakt, že takmer bez ohľadu na zvolenú stratégiu sa investori nevyhli 30-50% priebežným poklesom hodnoty svojich portfólií. V konečnom dôsledku ale nebol podstatný ani tak výber, ako skôr zotrvanie pri zvolenej stratégii a dodržanie (dlhodobého) investičného horizontu.
(Zdroj: Mebane Faber Research)