Medzinárodná organizácia práce (ILO) nedávno zverejnila každoročne publikovanú štúdiu „World of Work Report“ a jej nie príliš optimistické výsledky by nemali by byť prekvapením. Analytici ILO predpokladajú, že zamestnanosť v rozvíjajúcich sa krajinách sa nevráti na predkrízové úrovne skôr ako v roku 2015, pričom v rozvinutých krajinách to môže byť až rok 2017. Odhadujú tiež, že do roku 2015 počet nezamestnaných narastie o 4% zo súčasných 200 miliónov na 208 miliónov. Z uvedeného plynie celkom logická otázka - ako je možné, že miera zamestnanosti aj nezamestnanosti simultánne rastie? Odpoveďou je celkom jednoduchý administratívny trik - vyraďovanie dlhodobo nezamestnaných z evidencie úradov.
Väčším negatívom je však fakt, že kvalita práce sa celosvetovo znižuje. A to dokonca aj tam, kde miera nezamestnanosti klesá. Nasledujúci graf zobrazuje porovnanie „kvality práce“ meranej priemernými mzdami, benefitmi, odpracovanými hodinami a pracovnou kreativitou medzi rokmi 2007 a 2011. Pravý horný kvadrant jednotlivých grafov predstavuje najlepšie umiestnenie, tzn. nachádzajú sa tu krajiny, ktoré vytvorili najviac nových a zároveň aj kvalifikovaných pracovných miest. „Najhorším“ kvadrantom, s nízkym prírastkom pracovných miest a málo kvalifikovaných miest, je ľavý dolný kvadrant, v ktorom sa umiestnili napríklad Grécko, Estónsko a Maďarsko.
Zdroj: ILO - World of work report 2013
Za zmienku stojí aj skutočnosť, že vo väčšine vyspelých krajín sa vytvárajú nové pracovné miesta, no s nižšou pridanou hodnotou. Výnimku tvoria Južná Kórea, Nórsko a Poľsko. Do tejto skupiny krajín, aj keď len veľmi tesne, patrí aj Česká republika. Spojené štáty americké vytvárajú menej pracovných miest, no tieto miesta sú lepšie, resp. kvalitnejšie, čo však môže byť znakom narastajúcej nerovnosti. Na druhej strane, tvorba nových a kvalitnejších pozícií je pre rozvíjajúce sa trhy jednoduchšia, nakoľko ich východzia úroveň je nižšia. Predsa len je jednoduchšie zvýšiť kvalitu práce v krajine, kde väčšina ľudí zarába 10 dolárov na deň ako v krajine, kde je mediánový príjem 50 tisíc dolárov ročne.
Krajiny ako napríklad Nemecko alebo Izrael, ktoré pre zníženie svojej nezamestnanosti urobili spomedzi ostatných krajín najviac, síce vytvorili mnoho pracovných miest, no boli to skôr menej kvalitné pracovné miesta a zahŕňali aj miesta na čiastočný úväzok. Medzi rokmi 2007 a 2011 klesla priemerná hodinová mzda v Izraeli o 2,5% a v Nemecku sa znížili benefity o celý percentuálny bod. Ak sa pozrieme na krajiny, ktoré zvýšili priemernú kvalitu pracovných miest, vo väčšine prípadov za tým stála reakcia na vysokú nezamestnanosť. V Španielsku a Írsku takáto situácia nastala z dôvodu vymiznutia dočasných pracovných miest a miest na polovičný pracovný úväzok.
Štúdia tiež ukázala, že top príjmy vo vyspelých krajinách majú stále rastúci trend. Naopak, stredná trieda sa zmenšuje kvôli rastúcim rozdielom medzi vyššími a nižšími príjmami. Túto situáciu zobrazuje aj nasledujúci graf. Ako môžeme vidieť, Slovensko aj Česká republika sa nachádza v kvadrante s najväčšími príjmovými rozdielmi.
Zdroj: ILO - World of work report 2013
(Zdroje: International Labour Organization - World of Work Report 2013, The Washington Post, QUARTZ)