Je smutným faktom, že optimálne portfólio vlastne neexistuje, v najlepšom prípade sa dá tomuto ideálu veľmi priblížiť. Úplne prvým krokom – ešte pred tým než si investor kúpi akúkoľvek investíciu, by mala byť poctivo zodpovedaná otázka, čo stavbou práve toho ktorého portfólia investor sleduje. Ide mu o krátkodobé špekulácie? Chce portfólio využiť ako základ pre svoju finančnú nezávislosť v budúcnosti? Je to niečo, čo by rád odovzdal svojim potomkom ako veno alebo dedičstvo? Každá z týchto odpovedí znamená inú štruktúru portfólia a pokiaľ si investor týmto „cvičením“ neprejde, výsledok vo forme budúceho výnosu portfólia ho sklame.
Optimálne portfólio sa tak vo svetle vyššie uvedeného dá definovať ako portfólio, ktoré splní predovšetkým stanovený cieľ, nepresiahne uvažovanú mieru volatility a svojho vlastníka nepripraví o posledné peniaze.
Aký podiel jednotlivých investičných nástrojov je podľa Vás vhodný, a to všeobecne a potom v období krízy?
Výber nástrojov, ich kombinácia a jednotlivé váhy by vždy mali byť výsledkom dôkladnej analýzy. Pokiaľ si napríklad investor od portfólia sľubuje zabezpečenie na starobu, mal by sa riadiť nasledujúcimi pravidlami:
1) Stavbu portfólia vždy naviazať na svoj aktuálny vek s cieľom začať portfólio likvidovať, resp. začať si ho užívať, v okamihu odchodu do dôchodku. A je úplne irelevantné, či okamih odchodu do dôchodku je v štátom stanovenom veku, alebo skôr.
2) Ak má investor pred sebou dostatočný čas (desiatky rokov), môže si postaviť portfólio agresívnejšie s miernou prevahou akciových inštrumentov. Ako bude klient (a jeho portfólio) starnúť, báza sa bude meniť – akciových inštrumentov bude ubúdať a budú sa naopak navyšovať pozície v inštrumentoch dlhových.
3) Pokiaľ je investor len krátko pred plánovaných okamihom odchodu do dôchodku, nemali by sa v portfóliu objavovať už žiadne akcie. Naopak, celé by malo byť zložené z kvalitných (štátnych) dlhopisov, hypotekárnych záložných listov a termínovaných vkladov.
Úplne inak bude postupovať špekulant, ktorý má záujem maximálne zarobiť (pri adekvátne vysokom riziku). Tu sa v portfóliu nepochybne objavia akcie, prípadne deriváty, spoločne s nejakými zaisťovacími inštrumentmi. Investor sa iste nevyhne ani pákovým inštrumentom, tým, ktoré umožňujú násobiť pozitívne (ale tiež negatívne) vývoj trhu viacej než klasické nepákové investičné nástroje.
Pokiaľ niekto buduje portfólio pre budúce generácie, nepochybne bude preferovať tituly prinášajúce vysokú dividendu – bude si tak môcť užívať výnosy ešte za svojho života a navyše svojim potomkom prichystá príjemné prekvapenie v podobe portfólia zloženého z kvalitných a časom preverených titulov.
Stavba portfólia v čase krízy je o niečo zložitejšia, pretože ubúda miest, kde sa dá schovať pred náporom zlých správ a mnoho aktív stráca na hodnote rýchlejšie, než by ste si dokázali predstaviť. Na druhú stranu ponúkajú mnoho príležitostí – akcie alebo dlhopisy panicky vypredávané za ceny, ktoré diskontujú koniec sveta, dividendové akcie za pár centov (eurocentov, korún, čohokoľvek...), prevahu emotívnosti nad racionálnou úvahou, panika na strane nedisciplinovaných investorov. Pokiaľ si v tomto objektívne neľahkom období investor dokáže uchovať chladnú hlavu, nepochybne v dlhšom horizonte nestratí.
Mal by mať malý investor iné zloženie portfólia ako veľký investor?
V princípe nie je potrebné robiť rozdiel medzi „veľkými“ a „malými“ investormi, používané princípy by mali byť v oboch prípadoch rovnaké, líšiť sa len absolútnou veľkosťou portfólia a jednotlivých pozícií. Profesionálni investori by naopak mali byť ešte o poznanie obozretnejší a starostlivejší, pracujú predsa s peniazmi niekoho iného. Tým nechcem povedať, že by súkromný investor mal byť nedisciplinovaný – len si je sám sebe portfólio-manažérom, audítorom, depozitárom a v neposlednom rade klientom. Prípadné neúspechy si môže teda pripísať len sám sebe a nikomu inému.