Profesor Terrance Odean (University of California) strávil prevažnú časť svojej kariéry štúdiom špecifického typu investora: príliš sebavedomého a krátkozrakého, ktorý nakupuje alebo predáva akcie v tom najhoršom momente. Inak povedané, Odeanova špecialita je bežný investor. Predtým, než sa Odean rozhodol študovať financie, venoval sa okrem iného aj správe vlastného akciového portfólia. Keď sa ale niektoré akcie v jeho portfóliu prudko prepadli, odmietal si priznať porážku a nechcel ich predať za nižšiu ako nákupnú cenu. „Som rád, že som si na svojej vlastnej koži vyskúšal obchodovanie, bolo to ako laboratórny experiment pre môj ďalší výskum“, vyjadril sa neskôr Odean. Keď sa rozhodol študovať správanie investorov, vždy sa najprv spýtal sám seba: „Ako by som reagoval ja?“. Nasledovný zoznam je výstupom niekoľkoročného mapovania najčastejších chýb investorov:
Prehnaná sebadôvera. Ľudia sú „naprogramovaní“ k očakávaniu úspechu a sami seba zvyčajne označujú ako nadpriemerných. Túto pointu profesor Odean často ukazuje na svojich nových študentoch. Na otázku, aby zhodnotili svojej vodičské schopnosti, väčšina z nich odpovie „nadpriemerný“. Jeden z mála študentov, ktorí sami seba zaradili do kategórie „priemerný“, v skutočnosti čelil možnosti straty vodičského oprávnenia za spôsobenie troch nehôd za posledný rok. Prehnaná sebadôvera investorov sa prejavila aj pri 5-ročnom štúdiu na vzorke 35 000 amerických domácností s účtami u obchodníka s cennými papiermi. Najväčšiu dôveru vo svoje schopnosti prekonať výnos trhu prejavili slobodní muži, ktorí následne obchodovali až o 67% častejšie ako slobodné ženy. Výsledok slobodných mužov bol ale v skutočnosti horší – ich portfóliá dosahovali o 1,4% nižší ročný výnos.
Príliš časté obchodovanie. Podľa profesora Odeana je snaha drobných investorov o prekonanie výnosu akciového trhu márna. Hlavným dôvodom sú transakčné náklady, dane a zlé načasovanie obchodov. Pri štúdii všetkých obchodov na Taiwanskej akciovej burze počas obdobia štyroch rokov zistil, že spomínané náklady stáli drobných investorov celkovo približne 35 miliárd dolárov (pričom trhová kapitalizácia všetkých spoločností na taiwanskej burze bola v tomto období približne 660 miliárd dolárov). Víťazmi v tejto hre boli teda sprostredkovatelia – obchodníci s cennými papiermi a iné inštitúcie.
Stádovité správanie. Rovnako ako deti bojujú o tú istú hračku, aj investori sú často krát priťahovaní k určitým akciám iba preto, že je o ne veľký záujem. Faktom je, že drobní investori obchodovali častejšie s malým počtom titulov, ktoré sa často objavovali v správach a ignorovali zvyšných 90%. Populárne akcie ale bývajú drahšie a sú tiež náchylnejšie na zmenu nálady investorov. Pri akciách, ktoré dosiahli najvyššiu výkonnosť za predchádzajúci deň, predstavovali až dve tretiny obchodov v ďalšom obchodnom dni nákupy individuálnych investorov (inštitucionálni investori zvyčajne čakali na pokles ceny a objemu obchodov). Počas nasledujúceho mesiaca ale tieto akcie zaostávali v priemere o 1,6% za výnosom celého trhu.
Tvrdohlavosť. Sofistikovaní investori predávajú stratové pozície, aby si tým znížili daňový základ. Nech už to znie akokoľvek nelogicky, z Odeanovej štúdie reálnych investičných účtov vyplynulo, že častejšie investori predávali ziskové pozície, čo im len zvyšovalo daňovú povinnosť, namiesto toho aby priznali porážku a realizovali stratové obchody. Z výskumu tiež vyplynulo, že pokiaľ by investori naďalej držali ziskové pozície, tak o rok po predaji sa tieto akcie obchodovali v priemere o 3,4% vyššie ako stratové pozície, ktoré sa rozhodli držať.
Napriek argumentom klasického prúdu ekonómov o racionálnosti investorov sú teda v skutočnosti individuálni investori akýkoľvek, len nie racionálni. Obchodujú príliš často a majú nesprávnu metodiku výberu investícií, čo im zvyšuje náklady a privádza ich to do straty. Predávajú ziskové tituly a nerealizujú straty, vďaka čomu platia zbytočne vysoké dane. Veľa z nich drží nediverzifikované portfóliá a podstupujú tak zbytočné a ľahko odstrániteľné riziká. Nechávajú sa tiež ľahko ovplyvňovať médiami a predchádzajúcimi skúsenosťami. Pre väčšinu investorov by teda bolo výhodnejšie investovať do nízkonákladových fondov (ETF) a aplikovať v portfóliách väčšiu diverzifikáciu.
(Zdroj: Odean, Barber: The Behavior of Individual Investors, Forbes)