V nedávnom článku pre denník Atlanta Journal-Constitution opisoval reportér Scott Trubey svoje skúsenosti s kúpou rodinného domu v USA. Pred samotnou kúpou sa so svojou manželkou počas jedného roka zúčastnil prehliadok až 80 nehnuteľností. Zaujímavý je ale fakt, že viaceré z týchto domov boli nakoniec kúpené hedžovými fondmi. A to aj napriek tomu, že dvojica v prípade záujmu vždy ponúkala požadovanú (niekedy aj vyššiu) cenu. Dokonca aj keď sa rozhodli za jeden z domov ponúknuť cenu o 8000 dolárov vyššiu ako požadoval predávajúci, dom bol nakoniec predaný inému záujemcovi, ktorým bol podľa ich realitného agenta znovu hedžový fond. Takáto skúsenosť bežných kupujúcich je v poslednej dobe čoraz častejšia. Zmenu na realitnom trhu dobre ilustruje aj vyjadrenie jedného realitného makléra, ktorý dvojici poradil, aby klopali na dvere domov, ktoré ich zaujmú, a pýtali sa priamo majiteľov, či a za koľko by im boli ochotní predať ich dom. O nehnuteľnosti, ktoré sú zverejnené na predaj, je jednoducho až príliš veľký záujem.
Dôvodov, pre ktoré hedžové fondy investujú do nehnuteľností naprieč celými Spojenými štátmi je viacero. Aj keď trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami už dlhšiu dobu rastie, mnoho z nich sa ešte stále nachádza na relatívne nízkych úrovniach. To sa dnes už o iných aktívach nedá povedať – napríklad akciové indexy Dow Jones Industrial Average a S&P 500 dosiahli v nedávnej dobe historické maximá a ďalej rastú. Rast akcií znamená pre hedžové fondy aj uvoľnenie nového kapitálu, ktorý môžu ďalej investovať. S nadbytočnou hotovosťou sa pomerne neprekúpený trh s nehnuteľnosťami stal prirodzeným cieľom. Dokonca aj Warren Buffett vo februárovom rozhovore pre CNBC uviedol: “Ak by existoval spôsob, ako nakúpiť niekoľko stotisíc rodinných domov, nakupoval by som ich vo veľkom. Momentálne je to veľmi atraktívna investičná príležitosť.” Pre kupujúcich podľa neho existujú na trhu ideálne podmienky: „Ak by som vedel, kde chcem bývať najbližších 5 alebo 10 rokov, kúpil by som si tam nehnuteľnosť na 30-ročnú (fixnú) hypotéku. Ak by úrokové sadzby klesli ešte nižšie, mohol by som ju prefinancovať lacnejším úverom. Ak by stúpli, bol by to už problém veriteľa, nie môj...“, uviedol.
Ako sa zdá, podobne uvažujú aj hedžové fondy. Tie už dlhšiu dobu skupujú zabavené nehnuteľnosti naprieč celou krajinou a súperia tak s tradičnými kupujúcimi. Nákup rezidenčných nehnuteľností z ich pohľadu predstavuje stávku na pokračovanie oživovania americkej ekonomiky, nakoľko realitný trh predstavuje takmer jednu šestinu ekonomiky USA. Záujem hedžových fondov o nehnuteľnosti je spôsobený aj nedostatkom iných atraktívnych investičných príležitostí, ktoré by dokázali generovať pozitívny cash flow. Príjem z prenájmu totiž častokrát prevyšuje výnos dividendových akcií, o dlhopisov ani nehovoriac. A ako bonus dokážu vďaka priaznivej legislatíve získať aj rôzne daňové výhody.
Okrem priamej investície do nehnuteľností sú medzi hedžovými fondmi stále populárne aj hypotekárne cenné papiere. Fondy zamerané na investovanie do takýchto cenných papierov zaznamenali v minulom roku v priemere až 20% výnos, pričom priemerný výnos všetkých hedžových fondov dosiahol iba 5,5%. Viacerí investori ale aj napriek pomerne prudkému rastu očakávajú pokračovanie tohto trendu. Ako na nedávnej konferencii hedžových fondov uviedol Anlisesh Ahuja, manažér hedžového fondu Premium Point Investments, nedostatok novej výstavby počas posledných piatich rokoch bude aj naďalej tlačiť na rast cien amerických nehnuteľností.
(Zdroj: Hedge Fund Letters, CNNMoney, denverpost.com)