„Euro dosahuje trojmesačné minimum vďaka obavám o východoeurópsky bankový sektor“ – Bloomberg.com, 21.2.2009
„Svetová banka vidí vysoké riziko prudkého ekonomického spomalenia u nových členov EÚ“ – CNBC.com, 20.2.2009
„Menové otázky visia nad východnou Európou“ – , 17.2.2009
„Talianska nemá z východnej Európy obavy“ – Reuters, 21.2.2009
Minulý týždeň sa na svetových kapitálových trhoch objavil nový fenomén. Tento fenomén sa volá ekonomický kolaps vo východnej Európe a pokiaľ ste si ho ešte náhodou nevšimli, iste sa Vám pripomenie. Hlavne v druhej polovici minulého týždňa nebolo v podstate vôbec možné pustiť si akýkoľvek zahraničný program bez toho, aby sa na Vás z obrazovky nepozeral zamračený komentátor, ktorý – veľmi často za zdatného sekundovania akéhosi analytika z málo známej investičnej firmy – práve objavil Atlantídu a zistil, že „východná Európa má problémy“. Nechajme teraz na chvíľu bokom otázku, či tomu naozaj tak je a pokiaľ áno, tak v akom rozsahu a poďme sa porozprávať, aké dôvody a dopady môže neuvážené a neobjektívne ekonomické spravodajstvo mať.
• Ekonomickí žurnalisti sú väčšinou polovzdelaní plagiátori
Môže byť. Nie je iste fér hádzať všetkých finančných a ekonomických novinárov do jedného vreca, ale skúsenosť často ukázala, že je tomu tak. Pokiaľ by všetci používali vlastný úsudok a písali v každom prípade o tom, čomu rozumejú, nemohlo by sa naraz a v tú istú chvíľu objaviť toľko článkov, na tú istú tému, s takmer rovnakými titulkami. Iste, tlak redaktorov a hlavne ekonomických vlastníkov médií je neúprosný, ale istá „diverzifikácia tém“ by nebola na škodu.
• „I fit bleeds, it leads..“
Ide o staré novinárske heslo, ktoré v preklade znamená čosi ako „keď je tam krv, šup s tým na titulnú stranu“. Opýtajte sa kohokoľvek z médií a nepochybne Vám potvrdí, že súčasná ekonomická kríza veľmi pomohla sledovanosti spravodajských kanálov, nielen vo svete, ale aj v ČR. Keď sa jedná o peniaze, iba málokto si chce nechať ujsť posledné informácie. Aj preto sú udalosti v Iráku, Afganistáne, Izraeli alebo na Blízkom Východe relatívne v pozadí... úplne neprávom, ale „keď je tam krv...“
• Médiá ako nástroj ekonomickej manipulácie
Pred niekoľkými málo dňami sa spravodajskom ako delová guľa prehnala informácia, že predpokladá prepad českej koruny na úroveň 32 Kč za euro. Áno, je to ten istý , ktorý kedysi býval hrdou investičnou bankou a minulý rok na jeseň sa rýchlo premenil na banku komerčného typu, aby nemusel byť pod dozorom SEC a naopak si mohol prípadne siahnuť na americkú vládnu pomoc. Dosť dôvodov na to, aby človek bral ich investičné odporúčania s rezervou, ale dobre. Kombinácia vytrvalej mediálnej masáže a objektívne sa zhoršujúcich ekonomických podmienok však viedla k tomu, že „im to vyšlo“. Keď na konci minulého týždňa GS oznámil, že svoje odporúčania ukončuje, trhy sa ako stádo oviec zase obrátili na lokálne meny a začali (mierne) posilňovať. Analogicky to funguje so všetkými tými W. Buffettmi a J. Rogersmi – je síce pekné, že títo páni s nami zdieľajú ich investičné stratégie, ale ani jeden z nich to nerobí zadarmo. Nehovoriac o tom, že keď tvrdia „kupujeme to a to“, majú to už dávno nakúpené a naopak.
• Západ konečne objavil Východ?
Bolo by príjemné veriť tomu, že západní vlastníci aktív vo východnej Európe konečne dospeli k poznaniu, že predávať a ponúkať druho- a treťotriedny tovar za prvotriedne ceny nie je možné donekonečna a raz sa kyvadlo vráti. Je celkom nespochybniteľným faktom, že východoeurópske aktíva boli a stále ešte sú pre ich vlastníkov zlatou „dojnou kravou“, cez ktorú mohli ponúkať relatívne nevyspelému trhu nepredajný brak. Ako inak je možné vysvetliť „kvalitné potraviny“, ktoré sa nedajú jesť, „kvalitné bankové služby“ na úrovni stredoveku a „kvalitné oblečenie“ v cenách, za ktoré by sa nemusel hanbiť nejeden zlatník? Problém je, že kde nie je žalobca, nie je sudca a pokiaľ to spotrebiteľovi nevadí, dobre mu tak. Ako povedal herec a moderátor Jan Kraus v rozhovore pre magazín Hospodářských novin „Keby sa dalo lokajstvo vyvážať, boli by sme z finančnej krízy vonku za hodinu“.
Ako z toho von? Nijak, začnime ale používať vlastný rozum. Bolo najskôr veľmi naivné tvrdiť národu, že Českej republike sa ekonomické problémy vyhnú. Napriek tomu je pravda, že ani zďaleka nie sme v štádiu problémov pobaltských krajín alebo Maďarska či Ukrajiny. Niektorí osvietení komentátori to potichu priznávajú....zatiaľ čo „profesionálni“ investori všetko spoľahlivo hádžu do jedného vreca.