Investičné prostredie sa pre drobného investora v posledných rokoch výrazne rozšírilo a v súčasnosti sa relatívne jednoducho dajú nájsť spôsoby, ako uložiť svoje prostriedky aj do pomerne „exotických“ typov aktív. Hlavná a pre mnoho investorov stále iba veľmi ťažko zodpovedateľná otázka však zostáva – „k akému účelu, respektíve s akým cieľom, je daná investícia sprevádzaná?“ Poctivá odpoveď na túto otázku dokáže v budúcnosti predísť mnohým nedorozumeniam a rozčarovaniam, spojených s výberom nevhodného investičného inštrumentu alebo nevhodného časového horizontu danej investície.
Poďme sa teda pozrieť na hlavné typy aktív, do ktorých je možné v súčasnosti viac či menej jednoducho investovať. Prvých päť typov je spravidla možné jednoducho nakúpiť prostredníctvom online brokerov, ako je napr. Patria Direct. Ostatné dve aktíva sú ponúkané cez príslušných špecialistov:
1) Akcie: pre mnoho investorov synonymum pre „investície“. Pritom sa na spektre rizikovosti jedná o jeden z viacej rizikových inštrumentov, ktorý rozhodne nie je určený pre začiatočníka. Z ekonomickej definície je akcia podielom na akciovom kapitále spoločnosti, s ktorou je spojené právo účasti na valnom zhromaždení a právo na výplatu dividendy, v prípade úpadku spoločnosti na likvidačnom zostatku (ak je nejaký). Akcia je až na niekoľko výnimiek voľne prevoditeľná medzi akcionármi formou obchodu na burze, prípadne formou priameho obchodu medzi dvoma či viacerými akcionármi naraz. Cena akcie odráža ekonomický výhľad danej spoločnosti a jej odvetvia. Investori by vždy mali rozlišovať medzi investíciami do „domácich“ akcií a zahraničných akcií – riziko je totiž v oboch prípadoch diametrálne odlišné. Investícia do akcií je z hľadiska dĺžky trvania skôr stredne- až dlhodobá, pokiaľ sa nejedná o cielenú krátkodobú špekuláciu.
2) Dlhopisy: dlhopisy stoja z pohľadu rizikovosti (aspoň tej nominálnej) na opačnej strane spektra ako akcie. Malo by sa jednať o relatívne konzervatívne investície, prinášajúce investorovi pravidelný tok príjmov vo forme vyplateného kupónu. Opäť z ekonomického hľadiska sa jedná o de facto pôžičku vo forme cenného papiera, kde investor/veriteľ požičiava za stanovený úrok peniaze a dlžník mu za to na oplátku sľubuje splatenie istiny a pravidelný výnos vo forme už spomenutého kupónu. Vždy je potrebné rozlišovať medzi štátnymi dlhopismi (pôžička štátu, ktorá bude použitá na krytie schodkov štátneho rozpočtu, prípadne na dlhodobé investície) a firemnými dlhopismi (pôžička firme, ktorá bude využitá na investície do strojov/technológií a pod.) Rizikovosť je v oboch prípadoch veľmi rozdielna (neberieme do úvahy možnosť de facto krachu štátu, v poslednej dobe napr. Island), štátne dlhopisy sú z definície bezpečnejšie (a preto tiež vynášajú menej) v porovnaní s dlhopismi firemnými. S dlhopismi sa obchoduje na tzv. OTC trhu, tj. priamo medzi obchodníkmi.
3) Komodity: v poslednej dobe jeden z veľmi obľúbených nástrojov špekulácie. Prostredníctvom indexových akcií (tzv. ETF) alebo komoditných akcií (tzv. ETC) môžu aj drobní investori participovať na cenovom vývoji jednotlivých komodít – ropy, zemného plynu, zlata, striebra a pšenice. Ako ETF, tak ETC sú obchodované na všetkých hlavných svetových burzách (dominantne v Londýne, Frankfurte a na American Stock Exchange). Výhodou uvedených inštrumentov je nulové riziko, že dôjde k dodaniu danej komodity – vždy sa jedná o peňažné plnenie.
4) Finančné deriváty: finančné deriváty sú definované ako inštrumenty, ktorých cena je závislá od ceny iného, tzv. „podkladového“ aktíva. Deriváty najčastejšie nadobúdajú dve formy – opcií a futures. Opcie predstavujú z hľadiska investora právo predať alebo kúpiť dané (podkladové) aktívum za vopred stanovenú cenu k vopred stanovenému bodu v budúcnosti. Futures je naopak kontrakt nepodmienený, tzn. investor má povinnosť – pokiaľ kontrakt furutes nepredá pred splatnosťou – dané aktívum dodať. Opcia aj futures sú aj inštrumenty pákové, tj. vstupuje do nich ešte pákový efekt, násobiaci peňažný zisk alebo stratu. Oba typy inštrumentov sú obvykle obchodované na špecializovaných burzách resp. OTC a začínajúcim investorom ich nemožno odporúčať.
5) FOREX: skratka pre „foreign exchange“, alias cudziu menu. Tá môže byť využívaná pre dva primárne účely – zaistenie už skôr nakúpenej pozície v inom aktíve (napr. zahraničných akciách), alebo na špekuláciu. V prvom prípade je nákup cudzej meny realizovaných ako podmienka nutná pre uzatvorenie obchodu s cudzím aktívom resp. pre zaistenie proti negatívnemu pohybu meny (formou tzv. menového forwardu), v prípade druhom je mena (napr. americký dolár alebo japonský jen) predmetom špekulácie. V oboch prípadoch – zaistenie či špekulácia – sú obchody obvykle uzatvárané prostredníctvom komerčnej banky, ktorá tieto operácie ponúka. Menové futures a opcie spadajú potom do kategórie finančných derivátov a sú opäť obchodované na špecializovaných burzách. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade sú špekulácie na trhu FOREX vhodné len pre skúsených investorov.
6) Investičné diamanty: jeden z tých menej častých spôsobov, kam uložiť svoje investičné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že trh s diamantmi je do značnej miery monopolizovaný firmou De Beers (majúcich 40-50% trhu), ich cena bude len málokedy podliehať vysokej volatilite. Na strane druhej je však treba počítať s rizikom nízkej likvidity, ktorá je spojená s obmedzeným výberom „protistrán“ pre diamantový obchod. Z pohľadu štruktúry portfólia by diamanty – pokiaľ v tomto portfóliu vôbec budú – mali tvoriť len veľmi malú časť.
7) Umenie a cenné predmety: rovnako ako diamanty, umenie a cenné predmety sú len okrajovým spôsobom, kam investovať. Vždy je potreba konzultovať so skúseným historikom a znalcom umenia, nakoľko riziko podvodu a kúpy bezcenného falzifikátu nie je malé. Rovnako ako v prípade diamantov platí, že investor môže čakať veľmi dlhú dobu na zhodnotenie jeho investície a v prípade predaja diela sa môže stretnúť s (dočasným) nezáujmom či neúspechom pri aukcii. To robí z investícií do umenia opäť okrajovú (aj keď potenciálne veľmi výnosnú) aktivitu, ktorá nie je dostupná úplne každému.