Pri pohľade na históriu ropy zistíme, že toto fosílne palivo sa síce formovalo pod zemským povrchom milióny rokov, no ťažiť sa začalo až okolo roku 1859. Náklady na ťažbu 1 barelu ropy v tom čase dosahovali 18 dolárov (súčasných 450 dolárov). Takáto ropa sa využívala ako palivo do petrolejových lámp ako alternatíva k veľrybiemu oleju, ktorého ponuka kvôli nadmernému rybolovu v tom čase prudko klesala. Spracovávanie ropy na naftu a benzín sa vďaka objavu spaľovacieho motora začalo o niekoľko rokov neskôr.
Od týchto čias dopyt po rope, až na pár výnimiek v 70-tych a 80-tych rokoch, postupne rástol. Keď sa dnes pozrieme na jednotlivé regióny sveta, je jednoduché rozoznať, ktoré z nich už dosiahli vrchol dopytu po rope a ktoré nie. Slabý dopyt po rope signalizujú už dlhšiu dobu vyspelé krajiny. Dôvodov je viacero – nízky ekonomický rast, starnutie populácie a najmä zefektívňovanie prepravy a výroby, ktoré je najviac viditeľné v USA. Dopyt po rope ako transportnom palive v USA klesol za posledných 5 rokov o 1 milión barelov denne a zatiaľ nie je jasné, či tento trend môžu nízke ceny benzínu zvrátiť. Na druhej strane stoja rozvíjajúce sa krajiny ako Čína a India, ktoré momentálne najviac ťahajú celosvetový dopyt po čiernom zlate. To však môžu nové automobilové technológie ľahko zmeniť.
Rýchly pokrok vo vývoji motorov môže čoskoro ohroziť efektívnosť spaľovacieho motora. Materiály používané pri výrobe áut sú stále ľahšie a hybridné autá dnes už nie sú až také neštandardné. Popularita hybridných a elektrických automobilov, rovnako aj áut poháňaných zemných plynom, či vodíkovými palivovými článkami neustále rastie. Analytici zo Citibank vypočítali, že palivová efektívnosť osobných a nákladných áut sa zvyšuje každoročne v priemere o 2,5%. Predpokladajú preto, že vrchol na úrovni 92 miliónov barelov ropy za deň môže prísť už o niekoľko rokov.
Zdroj: The Economist
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dopyt po rope sú bridlice. Odhady zásob bridlicového plynu spolu konvenčným plynom sa nedávno rozrástli z 50 na 200 rokov. Využitie plynu je naozaj široké a zasahuje aj priamo do odvetví, kde sa v súčasnosti využíva ropa. Zemný plyn dokáže nahradiť ropu ako palivo do áut, lodí, ale aj v elektrárňach alebo priemyselných vykurovacích systémoch. Plynu nahráva aj situácia okolo znižovania emisií jednotlivých krajín v rámci medzinárodných dohôd, nakoľko pri spaľovaní rovnakého množstva plynu sa do ovzdušia dostáva menej oxidu uhličitého ako pri spaľovaní ropy (resp. benzínu alebo nafty).
Najdôležitejším faktorom, ktorý má na celkový dopyt a ponuku ropy zásadný vplyv, je geopolitika. Ekonomika Ruska a Saudskej Arábie (dvaja najväčší producenti ropy) stojí na výnosoch z predaja ropy a pokiaľ im tento zdroj príjmu prestane vynášať, ich bohaté sociálne programy budú vážne ohrozené. Obrovské finančné rezervy týchto krajín môžu nachvíľu vyplniť zväčšujúcu sa dieru v štátnych rozpočtoch, no situácia aj tak nebude udržateľná. Ak sa USA stanú sebestačnými v dodávkach energie, nezostane im veľa dôvodov, prečo robiť voči Saudskej Arábii podobné ústupky ako v minulosti.
Viacerí ekonómovia sa však zhodujú na tom, ako táto situácia nakoniec dopadne. Ich názor celkom vystihuje známy aforizmus: „Doba kamenná neskončila preto, že ľuďom došli kamene“. V aplikácii na ropu to môže znamenať, že využívanie ropy zo dňa na deň neskončí, no jej lacnejšie, pohodlnejšie a čistejšie alternatívy ju skôr či neskôr nahradia.
(Zdroje: The Economist, Forbes, The Washington Post)