Růst tržní kapitalizace, vyšší objem zobchodovaných objemů i nárůst počtu provedených transakcí přinesl rok 2011 bratislavské burze. Burze nicméně nadále zásadně dominují dluhopisové obchody a to přes výrazný více než 50% růst objemů na akciovém trhu. Důvodem jsou i chybějící emise nových akcií. Firmy, které by byly vhodné pro IPO na akciovou burzu z pohledu dostatečného free floatu a tím atraktivnosti pro investora na Slovensku chybí, říká mimo jiné v rozhovoru pro Patria.cz generální ředitelka Burzy cenných papírů v Bratislavě Mária Hurajová.
Jak hodnotíte vývoj na bratislavské burze v loňském roce?
Napriek pretrvávajúcej kríze bol rok 2011 bol pre burzu v porovnaní s predchádzajúcim rokom priaznivejší, čo sa odrazilo na zvýšenom objeme obchodov. Zaznamenali sme 178,2 %-ný nárast objemu obchodov a s tým súvisiaci aj zvýšený počet transakcií ako aj počet zobchodovaných cenných papierov. Trhová kapitalizácia sa na akciovom trhu zvýšila o 17,48 % na úroveň 3,65 mld.eur. Na dlhopisovom trhu došlo k zvýšeniu trhovej kapitalizácie o 13,84% a ku koncu roka dosiahla úroveň 28,4 mld.eur.
Index SAX kopíroval situáciu v okolitých krajinách, jeho hodnota sa od začiatku roka 2011 postupne zvyšovala, v druhom polroku však sa situácia zmenila a došlo k postupnému klesaniu až na úroveň 215,45 boda, čo znamenalo oslabenie o 6,48% .
Na burze v Bratislavě dlouhodobě dominují obchody s dluhopisovými cennými papíry nad akciemi. Mění se nějak tento trend?
Obchody s dlhopismi dosiahli na celkovom objeme obchodovania 98,16 % a pokiaľ sa bude na burze s dlhopismi obchodovať, je ťažko predpokladať, že by sa tento pomer zmenil v prospech obchodov s akciami. Pozitívne vnímam vývoj objemov na akciovom trhu, kde došlo k nárastu o 51,37% , stále však v kontexte celkových objemov, respektíve pri porovnaní s inými trhmi je hodnota objemov veľmi nízka.
Ak porovnáme počet cenných papierov, ktoré sa na našej burze obchodujú je zrejmé, že počet dlhových cenných papierov rastie pri neustálom poklese akciových titulov. K 31.12.2011 sme mali na trhoch burzy umiestnených 98 emisií akcií a 146 emisií dlhopisov. Fakt, že napriek zníženiu počtu akciových titulov dosahujeme vyššie objemy je vysvetliteľný tým, že rozhodujúcu úlohu zohrávajú cenné papiere umiestnené na kótovanom trhu, čo je v súčasnosti 12 emisií 7 emitentov. Na voľnom trhu sú umiestnené cenné papiere pochádzajúce ešte z čias prvej vlny kupónovej privatizácie, ktoré postupne z trhu odchádzajú a z pôvodných vyše 1000 emisií dnes máme na trhu okolo 80.
Zmínila jste kupónovou privatizaci. Ve slovenských médiích je opakovaně komentována, přestože od ní uplynulo již více jak 20 let...
Kupónová privatizácia bol náš spoločný česko-slovenský problém a každá krajina sme sa ním museli nejako vysporiadať. Na rozdiel od neskoršieho vývoj v Čechách, u nás reálne prebehla len jedna vlna kupónovej privatizácie, druhá vlna nepriniesla žiadne nové akciové emisie (jej produktom bola emisia dlhopisov Fondu národného majetku SR). S týmito akciovými titulmi sa kedysi živo obchodovalo, neskôr došlo k útlmu. Majitelia cenných papierov častokrát ani nezaregistrovali, že spoločnosti buď zmenili formu, respektíve zanikli, s väčšinou z nich sa už ani na trhu neobchodovalo a v podstate aj zabudli, že sú vlastníci nejakých cenných papierov do momentu, kým nedostali faktúru za vedenie účtu v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. Spoplatneniu účtov predchádzal proces, ktorým sa malo zabezpečiť, aby sa definitívne vyriešil problém s cennými papiermi, ktoré z rôznych dôvodov prestali mať pre ich majiteľov hodnotu. Fond národného majetku SR (FNM SR) inicioval v roku 2009 legislatívny proces, ktorým sa malo zabezpečiť, aby ľudia, ktorí nemajú záujem o cenné papiere ich mohli bezodplatne previesť na FNM SR. Túto iniciatívu sprevádzala aj informačná kampaň, napriek tomu veľa majiteľov cenných papierov sa začalo týmto problémom zaoberať až keď obdržali faktúru z CDCP SR. Preto ten návrat k skoro zabudnutej téme „kupónky“, keďže sa dotýka veľkého počtu ľudí (cca 700 tisíc) , riešenie je pomerne zložité a samozrejme získava si veľkú pozornosť médií.
Vraťme se zpět k cenným papírům obchodovaným na bratislavské burze. Na té zatím neproběhlo žádné akciové IPO. Jaká máte očekávání v tomto směru do budoucna? Lze očekávat příchod nových společností na trh?
Na Slovensku v podstate nie sú spoločnosti, ktoré by mali dostatočne veľký „free float“ , aby z pohľadu atraktívnosti pre investora malo zmysel obchodovať s akciami takejto spoločnosti na burze. Veľké podniky, ktoré sa kedysi na burze obchodovali, majú dnes strategických investorov – väčšinových vlastníkov - a z tohto dôvodu neprichádzajú do úvahy. Nadnárodné spoločnosti dokážu prefinancovať svoje potreby v koordinácii s materskou spoločnosťou. Stredné, resp. menšie podniky sú zvyknuté na financovanie prostredníctvom bánk a skôr ako priestor pre získanie kapitálu formou IPO vidíme šancu na vydávanie korporátnych dlhopisov. Samozrejme, že bankový sektor je pre nás veľká konkurencia a preto aj počet korporátnych dlhopisov je veľmi nízky.
Minulý rok sme úspešne oživili tému privatizácie strategických podnikov, resp. podielov, ktoré sú stále vo vlastníctve FNM SR. Po prvý krát v histórii burzy sa dalo reálne očakávať, že príchod minimálne jednej, ale z hľadiska objemu a atraktívnosti významnej emisie, sa stane skutočnosťou a zásadným podnetom pre zvýšenie aktivít investorov na našom trhu. Procesy vedúce k tomuto cieľu boli naštartované už začiatkom roka 2011 s tým, že výsledok v podobe umiestnenia novej emisie na burzu a s tým spojený zvýšený počet transakcií sa mal prejaviť hlavne v priebehu roka 2012. Žiaľ, tieto procesy boli pozastavené potom, čo bola vyslovená vláde nedôvera v októbri minulého roka.
Keďže príchod takejto emisie považujeme za zásadný pre ďalší rozvoj burzy, táto téma bude pre nás prioritnou pri komunikácii s novými predstaviteľmi vlády, ktorá vzíde z marcových volieb.
Každá burza bojuje o to, aby měla co nejvíce atraktivních emisí na svém trhu. Na okolních burzách je hodně emisí, které byly přijaty v duálním listingu. Proč bratislavská burza neposkytuje investorům možnost obchodovat také s jiným než slovenskými cennými papíry?
Emisie, ktoré sú umiestnené na viacerých trhoch sú tam aj preto, že to tak predovšetkým chceli emitenti cenných papierov. Áno, súčasná legislatíva Európskej únie umožňuje burze prijať širokú škálu cenných papierov, ale realita je taká, že je v prospech veci, ak emitent má záujem prísť na ďalší, napríklad náš slovenský trh a súčasne je reálny predpoklad, že spoločnosť bude zaujímavá aj pre investorov pôsobiacich na tomto trhu. Pri dnešných technologických možnostiach investori nie sú závislí od miesta, kde nakúpia cenné papiere, dôležité sú pre nich podmienky, za akých nákup zrealizujú, čiže rýchlosť, akou transakcia prebehne, likvidita. riziko trhu a samozrejme výška celkových poplatkov s tým spojená.
V každom prípade máme záujem o obchodovanie aj so zahraničnými cennými papiermi. K tomu ale musia byť vytvorené podmienky pre vyrovnanie obchodov. Minulý rok sme sa zamerali na český trh, pretože si myslíme, že niektoré emisie obchodované na pražskej burze spĺňajú podmienky, o ktorých som hovorila a preto má zmysel ponúknuť ich aj domácim investorom. V súčasnosti už je vytvorené prepojenie medzi českým a slovenským centrálnym depozitárom, takže nám nič nebráni, aby sme umiestnili na našom trhu emisiu českých cenných papierov. Našim cieľom je napojiť sa aj na poľský trh, kde tiež sa obchodujú emisie, ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre nášho investora. Ideálne riešenie, ktoré je však z hľadiska nákladov najnáročnejšie, je prepojenie nášho centrálneho depozitára s medzinárodným zúčtovacím centrom, cez ktoré je možné realizovať vyrovnanie na ktoromkoľvek trhu. Spôsob, akým dokážeme v budúcnosti zrealizovať vyrovnanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi je súčasťou podmienok, ktoré pri správnom nastavení môžu urobiť trh atraktívnym. Preto výška nákladov je pre nás dôležitá aj z pohľadu ich premietnutia do poplatkov a dôkladne zvažujeme každý krok, lebo nestačí len zvládnuť technologické procesy, ale musíme ponúknuť produkt, ktorý je po všetkých stránkach konkurencie schopný.
Mária Hurajová vyštudovala zahraničný obchod na Obchodnej fakulte Vysokej školy Ekonomickej v Bratislave a do roku 1990 pôsobila v podniku zahraničného obchodu OMNIA. Od roku 1993 pracuje na Burze cenných papierov v Bratislave, kde z pozície riaditeľky divízie bola zodpovedná za vytvorenie a organizačné zabezpečenie všetkých procesov súvisiacich so zúčtovaním a vyrovnaním burzových obchodov. Od roku 2001 pôsobí vo funkcii generálnej riaditeľky. Okrem toho sa od roku 1998 venuje aj problematike rizikového kapitálu, najprv ako členka Poradnej rady Slovensko-Amerického podnikateľského fondu a od roku 2005 ako členka predstavenstva tohto fondu.