Nemecko, tak ako všetky krajiny EÚ, už dlhú dobu proklamuje znižovanie emisií a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny. V roku 2011, po katastrofe v jadrovej elektrárni vo Fukušime, sa však zaviazalo odstaviť aj všetky svoje jadrové elektrárne. Najideálnejším riešením z pohľadu Nemecka by v tomto prípade bolo postupné nahradenie jadra práve „zelenou“ energiou. To sa mu však zatiaľ nedarí.
Pri pohľade na energetické portfólio Nemecka za prvých 6 mesiacov roku 2013 je celkom nereálne si predstaviť, že by sa energia z obnoviteľných zdrojov mohla vo významnej miere podieľať na tvorbe elektriny pre celú krajinu. Namiesto zelenej energie sa paradoxne darilo tej najšpinavšej – uhliu. Nemecký inštitút pre solárnu energiu Fraunhofer (ISE) uvádza, že v prvej polovici tohto roku sa uhoľné elektrárne podieľali na výrobe elektriny až 52%, nukleárne elektrárne prispeli 18% a kombinácia veterných, solárnych a vodných elektrární prispela 18%. Plynové elektrárne vyrobili celkovo 9% energie. V roku 2012 bolo rozloženie nasledovné: najväčší podiel mali uhoľné elektrárne so svojimi 45%, nasledovali obnoviteľné zdroje s 22%, jadro prispelo 16% a plyn 11%. Podiel zelených energií teda v sledovanom období poklesol a nukleárna energia mierne posilnila svoju pozíciu.
To ale nie je všetko. Nemecko, napriek svojim sľubom, nielen že stavia nové uhoľné elektrárne, ale dokonca pri tom využíva hnedé uhlie, ktoré znečisťuje životné prostredie viac ako bežné čierne uhlie. Plány o využívaní väčšieho podielu zelenej energie sa tak zdajú byť viac než vzdialené. Nefunkčnosť trhu s emisnými povolenkami, vyššie ceny plynu a nižšie ceny uhlia tiež naznačujú, že uhoľná energia je v danej situácii najvýhodnejšia. Okrem iného sa spaľovanie hnedého uhlia významne podieľa aj na zisku druhého najväčšieho producenta elektriny v Nemecku, energetickej spoločnosti .
Z pohľadu limitovania emisií si Nemecko v roku 2012 udržalo svoj výstup na prijateľnej úrovni aj vďaka zlepšeniu energetickej efektívnosti, no jeho širšie emisie (ktoré sa sledujú na základe Kjótskeho protokolu) vzrástli o 1,96% čiastočne kvôli spaľovaniu hnedého uhlia. Je preto možné predpokladať, že predsavzaté environmentálne ciele nakoniec Nemecko predsa len donútia zredukovať podiel hnedého uhlia na výrobe elektriny. Jedným zo spôsobov môže byť zavedenie dane, z ktorej prostriedky sa budú vynakladať na produkciu energie z iných, čistejších zdrojov. Toto dodatočné opatrenie by však v konečnom dôsledku mohlo zaťažiť opäť najmä koncových spotrebiteľov elektriny.
(Zdroje: Reuters, Faunhofer Institute, The Christian Science Monitor)