BRATISLAVA (SITA) - Bankový sektor na Slovensku finančná kríza vo väčšej miere nezasiahla. Potvrdzuje to aj analýza Národnej banky Slovenska (NBS) a Ministerstva financií SR ohľadom situácie finančného systému na Slovensku a dopadoch finančnej krízy. "Vybrané banky pocítili krízu prostredníctvom vystavení cez dlhové cenné papiere alebo akcie. Tento kanál dopadu krízy však nebol významný," konštatuje sa v materiáli, ktorým by sa v stredu mala zaoberať vláda. Výraznejší dopad spôsobil najmä nárast cien zdrojov na medzibankovom trhu a pri emisiách cenných papierov. "Vo vybraných podnikových sektoroch banky sprísňovali podmienky a štandardy pri poskytovaní úverov. Súvisí to najmä s rizikovosťou určitých odvetví a celkovým negatívnym vnímaním budúceho ekonomického vývoja," uvádza sa v analýze.
Ani finančná kríza však významnejšie nespomalila rast úverovania domácností, ktorý zostáva naďalej silný. Výraznejší dopad na bankový sektor by tak vzhľadom významnú orientáciu bankového sektora na domácu ekonomiku možno očakávať najmä v prípade, ak by finančná kríza negatívne ovplyvnila vývoj reálnej ekonomiky Slovenska. Bankový sektor na Slovensku má totiž na rozdiel od bankového sektora v eurozóne dostatok primárnych zdrojov od klientov, čím nie je závislý pri poskytovaní úverov od financovania na medzibankovom trhu. "Na rozdiel od zahraničných trhov je na domácom medzibankovom trhu tiež nadstav likvidity," konštatuje NBS a ministerstvo financií.
Aj v rámci slovenského finančného sektora však existujú odvetvia, ktoré boli vo väčšej miere vystavené rizikovejším investíciám najmä vo forme cenných papierov vydaných finančnými inštitúciami v USA a Európe. Najvýznamnejšie vystavenie týmto investíciám vykazovali podľa analýzy fondy dôchodkových správcovských spoločností a doplnkové dôchodkové sporiteľne a vybrané fondy kolektívneho investovania. "V bankách mali tieto typy investícií minimálny podiel," uvádza sa v materiáli. Zápornú medziročnú výnosnosť k 30. septembru tohto roka tak zaznamenali vyvážené fondy aj rastové fondy v dôchodkovom sporení, všetky typy podielových fondov okrem peňažných a niektoré produkty poisťovní. "Dominantným rizikom vo väčšine z týchto produktov bolo najmä akciové riziko," konštatuje analýza.
Analýza centrálnej banky a ministerstva financií tiež mapuje opatrenia zamerané na stabilitu finančného systému. Jedným z nich bolo aj vládou schválené navýšenie garancie za bankové vklady na neobmedzenú výšku bez spoluúčasti klienta. V oblasti riadenia likvidity bánk zase NBS pripravila návrh opatrenia, ktorým sa má zabezpečiť riadenie aktív a pasív bánk tak, aby ich vzájomný pomer zodpovedal nepretržitej likvidite. Materiál tiež poukazuje na možnosti štátu na posilnenie likvidity bánk, či už je to cez štátne pôžičky so záložným právom na akcie bánk, kapitálové posilnenie bánk cez navýšenie základného imania štátom alebo rôznymi opatreniami v rámci nútenej správy, ktorej zavedenie je v súčasných podmienkach NBS povinná realizovať v prípade, ak požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej ako 50
Materiál tiež predpokladá, že prehlbovanie finančnej krízy bude viesť aj k znovuotvoreniu otázky možného zavedenia povinnej garančnej schémy, podobnej tej v bankovom sektore, aj na sektor poisťovníctva. Európska komisia túto myšlienku presadzovala už v minulosti a od roku 2001 do roku 2005 sa uskutočnili viaceré rokovania s cieľom pripraviť návrh smernice upravujúcej garančné schémy v poisťovníctve. Takéto schémy už vo viacerých členských krajinách únie existujú, povinnosť jej zavedenia vo všetkých štátoch však stroskotala na nejednotnom názore členských krajín na dôležitosť a potrebu smernice. V oblasti dôchodkového sporenia by mala väčšie zabezpečenie priniesť novela zákona o sociálnom poistení, ktorú v septembri posunul parlament do druhého čítania. Novela upravuje pravidlá investovania vo fondoch tak, že detailnejšie definuje investície, ktoré môžu tvoriť majetok v dôchodkovom fonde a tiež sa vymedzili finančné nástroje, ktoré je do majetku dôchodkového fondu nadobúdať zakázané.
Návrh uznesenia k analýze pritom konštatuje, že NBS spolu s ministerstvom financií prijali účinné krátkodobé opatrenia na zabezpečenie stability finančného sektora a ochranu klienta. Zároveň by však mali navrhnúť ďalšie legislatívne opatrenia smerujúce k zvyšovaniu stability systému a ochrane klientov. Minister financií v spolupráci s guvernérom NBS by pritom podľa návrhu uznesenia mali v orgánoch Európskej únie zabezpečiť presadzovanie takej európskej legislatívy, ktorá by neoslabila právomoci národného dohľadu nad finančným trhom.