Dekádu trvajúci rozmach uhlia v Číne sa pomaly blíži ku svojmu koncu. Dôvodom je zmena politických preferencií a presmerovanie priorít vládnucej garnitúry na konzervovanie energie. Pred niekoľkými dňami čínsky kabinet schválil nový cieľ v oblasti spotreby energií, ktorý je súčasťou 5-ročný plán končiacej sa v roku 2015. Cieľom by malo byť obmedzenie spotreby uhlia pod 4 miliardy ton. Hroziaca stabilizácia využívania uhlia v ťažkom priemysle by mohla spôsobiť značný obrat, keďže ešte v minulom roku spálila Čína vyše 3,9 miliardy ton, čo je približne rovnako ako zvyšok sveta dohromady.
Tento posun by mal podľa predstaviteľov čínskej vlády pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu, no zároveň by to mohlo mať negatívny vplyv na Austráliu, keďže Austrália je najväčším vývozcom uhlia a železnej rudy na svete. V posledných 12-tich rokoch Čína postupne zvýšila spotrebu uhlia až o závratné 2,4 miliardy ton, čo predstavovalo nárast o približne 163%. Podľa odhadov banky ešte minulý rok nakúpila Čína 19,5% austrálskeho energetického uhlia, 17,5% koksovateľného uhlia a 72,5% železnej rudy. Niektorí analytici sú však skeptickí ohľadom dodržiavania nového plánu stabilizovať spotrebu uhlia, keďže Čína ani v minulosti nedosiahla svoj cieľ znížiť túto spotrebu (výrazne prekročili aj cieľ z roku 2010). Zhodli sa aj na tom, že bez výrazného prepadu tempa rastu HDP energetické ciele nie sú splniteľné. Čínski politici si však myslia opak a tvrdia, že ekonomický rast už nie je závislí na uhlí.
Jednou z hlavných príčin obrátenia kurzu od uhlia sú nedávne správy o znečistení na severe Číny. Úroveň znečistenia v posledných mesiacoch dosahuje 40-krát vyššie hodnoty ako je bezpečné. Ide hlavne o veľké mestá, kde sa ľudia doslova dusia smogom. Vláda reagovala na túto situáciu zatvorením 103 tovární, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie a redukovala počet vládnych vozidiel o 30%, avšak kvalita vzduchu v mestách stále zostáva veľmi nízka. Nespokojnosť verejnosti sa v týchto mestách tiež začína stupňovať. Pekinské noviny nedávno publikovali článok so žiadosťou o schválenie tzv. Zákona čistého vzduchu (Clean Air Act), ktorý by vyjasnil povinnosti vlády na všetkých úrovniach, ale aj povinnosti spoločností a občanov. Pokiaľ sa teda politici rozhodnú nasmerovať chod Číny k zelenej k energii a budú sa snažiť obmedzovať využívanie nerastných surovín, ktoré výrazne znečisťujú životné prostredie, netreba ich brať na ľahkú váhu.
(Zdroje: The Sydney Morning Herald, Macrobusiness)