Napriek tomu, že od pádu investičnej banky Lehman Brothers’ ubehlo už viac ako päť rokov, stále prebieha živá debata o tom, čo spôsobilo jej pád a nasledujúcu finančnú krízu - či to bola nedostatočná regulácia, „zlí“ bankári, chamtivosť majiteľov nehnuteľností a pod. Akákoľvek analýza finančnej krízy by ale bola nekompletná bez dôkladného porozumenia fungovania samotnej bubliny, ktorá krízu spôsobila.
Podľa výskumníkov z California Institute of Technology leží odpoveď na túto otázku v našom myslení, presnejšie vo fungovaní ľudského mozgu. Relatívne nové pole výskumu, tzv. neuroekonómia, kombinuje tradičnú ekonómiu s pohľadom na to, ako funguje ľudský mozog. Kolaborácia neurovedca, Benedetta De Martina s profesorom financií Petrom Bossaertsom a behaviorálnym ekonómom Colinom Camererom priniesla zaujímavé výsledky. Ako uviedol De Martino: „Vždy sa predpokladalo, že ľudia sú racionálni a ich konanie je zamerané na maximalizáciu vlastného úžitku. No vďaka súčasným poznatkom neurovedy môžeme skutočne skúmať, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú.“
Z ich nedávno publikovanej štúdie vyplýva, že bubliny na finančných trhoch vznikajú v dôsledku biologického impulzu, ktorý spôsobuje, že investori kladú čoraz väčší dôraz na predvídanie správania ostatných účastníkov trhu ako na hodnotu samotného aktíva. Účastníci štúdie boli vyzvaní, aby obchodovali v experimentálnom bublinovom prostredí, kde sa ceny aktív nachádzali nad ich skutočnými hodnotami. Počas obchodovania boli napojení na mozgové scannery, ktoré monitorovali tok krvi v jednotlivých častiach mozgu. Vedci zistili, že aktívne boli najmä dve oblasti mozgového predného kortexu: oblasť, ktorá je zodpovedná za vyhodnocovanie a tá, ktorá spracováva sociálne signály a motívy ostatných ľudí. Práve zvýšená aktivita v druhej časti signalizuje, že účastníci si boli veľmi dobre vedomí správania ostatných „investorov“ a neustále sa snažili predpovedať ich ďalšie kroky. „Počas bublín začnú ľudia vidieť trh ako strategického oponenta a dochádza k zmenám v mozgových procesoch“, uviedol De Martino. „Investori si začínajú predstavovať, ako sa budú správať ostatní obchodníci a to ich vedie k modifikovaniu ich názoru na to, akú má dané aktívum skutočnú cenu. Prestávajú sa riadiť explicitnými informáciami ako je napr. aktuálna cena a skôr sa sústredia na svoje predstavy o tom, ako sa zmení trh. Tieto procesy v mozgu sa pôvodne vyvinuli, aby nám pomáhali lepšie sa orientovať v sociálnych situáciách a zvyčajne sú užitočné. Pokiaľ ich ale používame v rámci komplexných moderných systémov, ako sú finančné trhy, môžu zapríčiniť neproduktívne správanie, ktoré je hnacím motorom vzniku finančných bublín“.
Závery tohto výskumu síce ani podľa De Martina nie sú definitívne, no je zrejmé, že kombinácia neurovedy a ekonómie môže v budúcnosti priniesť dôležité informácie o správaní investorov na finančných trhoch. Ako zdôraznil De Martino, trhy tvoria ľudia, nie stroje, a ľudský mozog je tu podstatne dlhšie ako finančné trhy. Aby sme teda lepšie pochopili finančné trhy, musíme najprv porozumieť fungovaniu ľudského mozgu.
(Zdroje: Neuron, The Conversation)