Väčšiu sumu peňazí je lepšie investovať jednorazovo

Nedávna štúdia správcovskej spoločnosti Vanguard porovnávala výnosy pri investovaní väčšej sumy peňazí jednorazovo (lump sum investing, LSI) s postupným nakupovaním cenných papierov (dollar-cost averaging, DCA). V prvom prípade by investor investoval jednorazovo celú sumu do portfólia zloženého z 60% akcií a 40% dlhopisov. V druhom prípade by túto investíciu rozložil na obdobie 12 mesiacov. Na začiatku obdobia by teda okrem akcií a dlhopisov držal aj hotovosť, za ktorú by v priebehu 12 mesiacov nakupoval rovnaký mix akcií a dlhopisov ako v prvom prípade. Na konci tohto obdobia by teda bola alokácia obidvoch portfólií identická (60% akcie, 40% dlhopisy). Pri porovnávaní výnosov týchto dvoch prístupov boli použité priebežné 10 ročné obdobia od roku 1926 do roku 2011. Prvé sledované obdobie tak porovnávalo výnosy od januára 1926 do decembra 1936, druhé od februára 1926 do januára 1937, atď. až do decembra 2011. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, výnosy stratégie jednorazového investovania výrazne prekonávali postupné nákupy (dosiahnutý výnos bol vyšší až v 67% zo sledovaných období). 



Zdroj: Vanguard

Pri simulovaní predlžovania obdobia postupného investovania na dobu dlhšiu ako 12 mesiacov dochádzalo k ešte výraznejšiemu zaostávaniu DCA. Pri postupnom investovaní počiatočnej sumy počas 36 mesiacov prekonával prístup LSI prístup DCA až v 90% prípadoch. Dokonca aj pri zohľadnení väčšieho rizika LSI prístupu (keďže riziko portfólia s čiastočným podielom hotovosti je relatívne nižšie) zostáva výhoda na strane LSI.

Dôvodom je skutočnosť, že nakoľko akcie aj dlhopisy sú rizikovejšie ako hotovosť, je možné pri držaní týchto investícií inkasovať tzv. rizikovú prémiu. Za predpokladu, že výnosy z akcií a dlhopisov budú aj naďalej prekonávať výnosy z hotovosti, bude pravdepodobne aj naďalej výhodnejšie investovať väčšie sumy peňazí jednorazovo. Pri dlhodobom investovaní teda logicky dáva najväčší zmysel čo možno najskorší začiatok a tým pádom aj dlhšie poberanie rizikovej prémie.

Aj keď to tak možno nevyzerá, predmetom štúdie nebola snaha kritizovať pravidelné investovanie. Štúdia sa zoberala hlavne spôsobom investovania okamžite dostupnej väčšej sumy peňazí. Naopak, v prípade postupných mesačných (resp. kvartálnych, polročných,...) nákupov cenných papierov za relatívne menšie obnosy peňazí, dáva tento prístup stále zmysel. Odkladanie takéhoto typu investovania je totiž svojim spôsobom snaha o časovanie trhu. A fakt, že v tejto disciplíne väčšina investorov nevyniká, prekvapí asi iba málokoho.

(Zdroje: Vanguard, The BAM Alliance, MarketWatch)