Čínu v poslednom období sužujú viaceré problémy ako znečisťovanie ovzdušia vo veľkých mestách alebo zmenšujúca sa pracovná sila. Krajina si začína uvedomovať, že sa nedá profitovať len tým, že zostane „montážnou dielňou“ pre celý svet, ale potrebuje vytvárať produkty s vyššou pridanou hodnotou. Tu sa však skrýva ďalší problém - nedostatok podnikateľov, ktorým direktívna vláda a školstvo, ktoré skôr kreatívne myšlienky ničia než rozvíja, nevytvárajú prijateľné podnikateľské prostredie. Mnoho čínskych investorov však už dávno pôsobí v zahraničí a tento problém začali riešiť skupovaním technologického know-how cez akvizície v krízou zmietanej západnej Európe a tiež v USA. Konzultantská spoločnosť Rhodium Group vypracovala štúdiu, kde porovnáva prílev kapitálu z Číny do Európy a USA. Z nasledujúceho grafu je zrejmé, že od roku 2008 čínske priame investície rástli veľmi rýchlo v USA aj v Európe. V posledných dvoch rokoch však Európa zaujala čínskych podnikateľov dvojnásobne viac ako Spojené štáty a to najmä kvôli krízou podhodnotením aktívam.
Primárnym cieľom akvizícií boli prírodné zdroje, pričom od roku 2010 Čína zainvestovala do spoločností v USA a v Európe, ktoré spracúvajú ropu a zemný plyn, dokopy viac ako 12 miliárd dolárov. Najväčšie rozdiely medzi investíciami (v USA a Európe) vidieť v priemyselných aktívach s vyššou pridanou hodnotou. Číňania sú ochotní skupovať aktíva z priemyselnej výroby, ktorá je náročnejšia ako bežná výroba s nízkou pridanou hodnotou. V Európe kríza vytvorila živnú pôdu pre akvizície stredne veľkých podnikov so skúsenými zamestnancami, pokročilými technológiami a produktmi, ktoré prinesú výhodu aj pre samotnú krajinu. Príkladom môžu byť európske spoločnosti , Putzmeister alebo Ferretti, ktoré čínskych investorov privítali a zároveň dostali možnosť presadiť svoje produkty na rýchlo rastúcom ázijskom trhu.
Európa lákala čínskych investorov aj v oblasti dopravnej infraštruktúry, keďže vlády viacerých krajín boli nútené privatizovať niektoré štátne podniky. Jednou z najvýznamnejších operácií bolo získanie podielu v londýnskom letisku Heathrow. V USA mali skôr záujem o odvetvie vyspelých technológií, napríklad v leteckých a IT službách, no výška investícii nebola príliš vysoká. To sa však postupne mení a ich záujem narastá. Tým, že čínska ekonomika postupne dozrieva a firmy sú stávajú skúsenejšie, záujem o ďalšie akvizície by mal rásť. V prípade Európy ide skôr a cyklickú odchýlku, no USA patrí medzi krajiny, ktoré budú čínskych investorov zaujímať ešte dlhú dobu a to najmä po tom, čo sa prejavia prvé signály oživenia ekonomiky.
(Zdroje: Rhodium Group - Chinese Investment: Europe vs. the United States, Quartz)