O metán hydráte a jeho potenciálnom využití geológovia vedia už približne od roku 1970. Ide v podstate o kryštalický zemný plyn, v ktorom je viazané veľké množstvo metánu. Vyskytuje sa najmä na kontinentálnych okrajoch a v oblasti permafrostu a jeho využitie by mohlo byť pri vhodnej technológii ťažby podobné ako v prípade bežného zemného plynu. Zásoby metán hydrátu sa odhadujú na približne dvojnásobok zásob všetkých ostatných fosílnych palív. Aj napriek jeho nezanedbateľnému množstvu bol metán hydrát donedávna stále predmetom skepticizmu. No časy sa menia, ceny ropy stúpajú, technológie hlbokomorskej ťažby sa stále zdokonaľujú a záujem o tento fenomén rastie.
Hlavným aktérom, ktorý v tejto oblasti v posledných rokoch urobil najviac, je Japonsko. Má na to svoje dôvody. Jedným z nich je oslobodenie svojej ekonomiky, ktorá sa už dlhé roky topí v dlhoch a recesii, od dovozu ropy zo Stredného východu. Okrem toho, že Japonsko je tretím najväčším čistým dovozcom ropy, na konte má aj ďalšie nelichotivé bilancie: je druhým najväčším dovozcom uhlia a najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu LNG. Nie je preto prekvapujúce, že vláda má veľký záujem na podpore projektov tohto typu. Program na skúmanie metán hydrátu spustila v spolupráci so štátnou spoločnosťou Japan Oil, Gas, and Metals National Corporation (JOGMEC) už v roku 1995. V poslednom období nabral výskum rýchly spád a japonská vláda na to zareagovala novou oceánskou politikou, v ktorej uvádza, že komerčná ťažba tohto typu plynu by mohla začať už v roku 2018.
Ak sa pozrieme na sled udalostí, ktoré ovplyvnili rozvoj ťažby metán hydrátu, nájdeme dva míľniky. V roku 2008 sa spoločnosti JOGMEC podarilo demonštrovať po prvý krát približne 6-dennú produkciu metánového plynu z hydrátových rezerv ukrytých hlboko v permafroste na území Kanady s použitím odtlakovacej metódy, ktorá mení metán hydrát na plynový metán (predtým sa využívala metóda cirkulácie horúcej vody). Približne pred mesiacom túto metódu využila aj pri prvej ťažbe z pobrežných ložísk hydrátov metánu. Pri komerčnom využitý tejto technológie by k metán hydrátu mali prístup okrem Japonska a Kanady aj Čína, India, Kórea, Taiwan, Nórsko a USA.
S ťažbou metán hydrátu sa však spájajú aj určité riziká. Okrem toho, že zatiaľ neexistuje spôsob, ako efektívne ťažiť tento plyn (neexistuje ani dostatočná infraštruktúra), problémy by mohli nastať pri jeho úniku. Nakoľko by sa plyn ťažil z morského dňa, pri neopatrnej ťažbe by jeho únik mohol spôsobiť emisiu veľkého množstva skleníkových plynov, ktoré sú ešte škodlivejšie ako oxid uhličitý. Pokiaľ sa však nič podobné nestane, z environmentálneho hľadiska je tento plynu ešte čistejší ako bežný zemný plyn. Hrozbou tiež môžu byť aj podmorské zosuvy. Nič však ešte nie je stratené. Medzi optimistov, ktorí do kryštalického zemného plynu vkladajú veľké nádeje, patrí aj Christopher Knittel, profesor energetiky na Massachusetts Institute of Technology. „S metán hydrátom môže nastať nová energetická revolúcia“, uviedol profesor Knittel. Tento typ plynu by mohol pomôcť v súčasnom boji proti znečisťovaniu životného prostredia a racionalizovať investície do obnoviteľných zdrojov energie. Michael Levi, riaditeľ amerického programu pre Energetická bezpečnosť a klimatické zmeny má za to, že súčasný boom s bridlicovým plynom je len akýmsi mostom do budúcnosti. Pokiaľ nevyužijeme toto premostenie vo svoj prospech, môže sa stať, že namiesto využívania metán hydrátu sa vrátime späť k spaľovaniu uhlia.
(Zdroje: The Atlantic, The Japan Times, Reuters)