Japonská vláda sa odhodlala ku krokom, ktoré majú smerovať k zvýšeniu daňových príjmov krajiny, keď parlament schválil navýšenie spotrebnej dane do roku 2015 zo súčasných 5% na 10%. Zavedenie 10% spotrebnej dane by malo každoročne zvýšiť príjmy štátu o ekvivalent približne 172 miliárd dolárov, čo by mohlo pomôcť v obsluhe neustále narastajúceho štátneho dlhu Japonska, ktorý je v súčasnosti na úrovni presahujúcej 200% HDP.
V schválenom zákone je ale podmienka, že vláda by mala pred zavedením tohto opatrenia do praxe zvážiť celkový stav ekonomiky a mala by vykonávať politiku na podporu reálneho (po odpočítaní inflácie) ekonomického rastu na 2% úrovni do roku 2020. Tieto čísla sú ale skôr zbožným želaním, keďže takéto úrovne rastu zaznamenala japonská ekonomika naposledy začiatkom deväťdesiatych rokov.
Očakávať silný rast ekonomiky v súčasnom prostredí je zbytočné. Percento japonskej produktívnej populácie klesá rýchlejšie, ako v ktorejkoľvek inej rozvinutej krajine. Ak bude vláda pokračovať v politike, ktorá obmedzuje imigráciu a nestúpne pôrodnosť, tak sa takto vzniknuté „vákuum“ vyplní len veľmi ťažko.
Kvôli poklesu populácie v produktívnom veku Glodman Sachs predpokladá, že rast japonskej ekonomiky bude v najbližších rokoch značne obmedzený.
V žiadnom prípade tak nemôžeme očakávať 2% rast. Kedy by teda vláda mala implementovať schválené zvýšenie spotrebnej dane? Podľa niektorých odporcov tohto zákona by k zavedeniu tohto zvýšenia nemalo vôbec dôjsť, pretože posledné podobné zvýšenie spotrebnej dane v roku 1997 dotlačilo japonskú ekonomiku do deflačnej špirály, z ktorej sa ekonomika doteraz nespamätala.
Táto situácia predstavuje skutočnú „Hlavu 22“. Zvýšenie daní predstavuje riziko uvrhnutia japonskej ekonomiky do ďalšej recesie a zároveň čakanie na obnovenie rastu, ktorý sa kvôli spomínaným problémom so starnutím populácie vôbec nemusí dostaviť, len urýchli zhoršovanie fiškálnej situácie v Japonsku.
(Zdroj: SoberLook.com)