Situácia s obnoviteľnými zdrojmi v Európe začína byť neúnosná. Najviac momentálne trpí Nemecko, ktoré má síce najnižšie nákupné ceny elektriny v Európe, koncovú cenu pre spotrebiteľov však zvyšujú rôzne druhy sieťových poplatkov a narastajúce poplatky na dotovanie obnoviteľných prírodných zdrojov. V krajine dosiahli náklady na solárnu energiu úroveň porovnateľnú s bail-outami v eurozóne. Tento rok bude musieť nemecký spotrebiteľ zaplatiť 20 miliárd eur za elektrinu vyrobenú z vody, bioplynu a zo slnka. Ďalším problémom, ktorý navyše priamo ovplyvňuje fungovanie celého energetického odvetvia sú výkyvy, resp. deficity alebo prebytky, ktoré vznikajú v rozvodovej sieti. Veterné turbíny a solárne panely dokážu vygenerovať veľké množstvo energie keď fúka vietor, resp. keď svieti slnko. Keď však ani jeden z týchto prírodných zdrojov neúčinkuje, v sieti sa vytvárajú deficity energie. A ak je v rozvodovej sieti naopak príliš veľa energie, veterné turbíny sa musia vypnúť. Spotrebitelia ale aj tak platia za tzv. fantómovú energiu, ktorú turbíny teoreticky generujú.
Vlády a Európska Únia napriek neefektívnosti už roky masívne dotujú „zelené zdroje“ a situácia sa zhoršuje až natoľko, že niektoré vlády chcú začať platiť výrobcom elektriny za to, aby udržiavali kapacitu na výrobu elektrickej energie z fosílnych palív, ktorá by mala slúžiť ako poistka pri výpadkoch. Ďalším zvráteným dôsledkom je fakt, že v Európe sa spáli viac uhlia ako jeho ekologickejšieho variantu – zemného plynu, no ten je oproti uhliu drahší. Systém s emisnými povolenkami tiež nefunguje, ako si Únia predstavovala a tak sa klbko problémov stále viac a viac nabaľuje.
Keď sa európski lídri pred rokmi rozhodovali, ako zabezpečiť v Európe čo najviac zelenej energie, pravdepodobne očakávali postupný pokles cien energie z týchto zdrojov, to sa však nestalo. Zelená energia sa čím ďalej, tým viac predražuje. Medzitým však na druhej strane Atlantiku prebehla bridlicová revolúcia, ktorá zabezpečila Spojeným štátom dostatok relatívne čistej a lacnej energie a pozícia Európy sa v tomto ohľade ešte viac oslabila. Dôkazom toho sú aj dáta z USA, ktoré hovoria, že od roku 2005 do roku 2012 ceny plynu v USA klesli o 66%, pričom v Európe vzrástli o 35%.
Nie je teda žiadnym prekvapením, že deväť najväčších európskych energetických spoločností sa tento týždeň postavilo na odpor voči tejto politike a budú sa snažiť upozorniť predstaviteľov EÚ na to, že vystavujú celý kontinent energetickému riziku. Predstavitelia týchto spoločností považujú za najväčší problém štedré dotácie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré neúmerne zvyšujú náklady pre koncových spotrebiteľov. Vyzývajú, aby tieto zdroje vlády jednotlivých krajín a Európska Únia prestali dotovať. Na druhú stranu sa postavilo ďalších deväť energetických spoločností na čele s britskou vládou, ktoré naopak navrhujú redukciu emisií a sfunkčnenie obchodného systému s emisnými povolenkami.
(Zdroje: The Economist, The Financial Times, Der Spiegel)