Určite nie je jednoduché nakupovať aktíva, ktorých cena klesla o 80-90%, obzvlášť, ak ste ich pôvodne nakupovali na podstatne vyšších cenových úrovniach. Podľa všetkého je ale práve vtedy ideálny čas na nákup, prípadne „narieďovanie“ existujúcej pozície dokupovaním lacnejších akcií. Keď sa pozrieme, ako by sa vyvíjala naša investícia, pokiaľ by sme nakupovali počas skutočne prudkých prepadov, dostaneme sa k zaujímavým číslam. Pri analyzovaní dát z amerických akciových trhov od dvadsiatych rokov minulého storočia, by sme podľa Mebane Faber Research dosiahli nasledovné výnosy:
Priemerný nominálny výnos počas najbližších 3 rokov od kúpy sektora, ktorý klesol o:
60% = 57%
70% = 87%
80% = 172%
90% = 240%
Priemerný nominálny výnos počas najbližších 3 rokov od kúpy odvetvia priemyslu, ktoré kleslo o:
60% = 71%
70% = 96%
80% = 136%
90% = 115%
Medzi aktíva, ktoré v minulosti zaznamenali podobné prepady, patria napríklad akcie technologických spoločností (po spľasknutí internetovej bubliny v roku 2002), akcie spoločností podnikajúcich v oblasti nehnuteľností (začiatkom roku 2009), prípadne vybrané aktíva v Grécku. Aktuálnym adeptom, ktorý ašpiruje na „víťazstvo“ medzi investíciami s najhlbším prepadom, sú ťažiari zlata, obzvlášť tí s menšou trhovou kapitalizáciou (tzv. junior ťažiari). Dramatický prepad sa ale nevyhol ani ich väčším príbuzným. Index ťažiarov s veľkou trhovou kapitalizáciou (symbol GDX) klesol zo svojich maxím dosiahnutých v septembri 2011 o 63,31%, index junior ťažiarov (symbol GDXJ) sa za posledných 2,5 roka prepadol až o 78,94%.
Záujemcovia o „chytanie padajúceho noža“ by ale nemali zabúdať na to, že štúdia sledovala výnosy sektorov a odvetví, nie jednotlivých spoločností. Lepšie by bolo teda nespoliehať sa na prežitie jednej konkrétnej spoločnosti, ale skôr na zotavenie celého sektoru (napr. spomínaní junior ťažiari zlata), prípadne v menšej miere aj celého odvetvia (ťažba komodít). V indexe GDX sa napríklad nachádza 30 spoločností, v prípade GDXJ je to až 76 titulov. Pomerne široká diverzifikácia v rámci týchto indexov tak čiastočne eliminuje riziko, že by bankrot jednej či niekoľkých spoločností mohol úplne zlikvidovať vloženú investíciu. V indexe GDXJ má napríklad spoločnosť s najväčšou váhou iba 4,58% podiel, v GDX je to 14,02%. Podiel jednotlivých spoločností v indexe závisí najmä od trhovej kapitalizácie - menšie, a tým pádom aj rizikovejšie, spoločnosti v nich majú výrazne menšiu váhu ako spoločnosti s väčšou trhovou kapitalizáciu. Ťažiari zlata neklesali v poslednej dobe len v absolútnych číslach, ale aj vo vyjadrení cez pomerne sledovaný ukazovateľ ťažiarov k cene zlata. Tento vývoj zobrazuje aj nasledujúci obrázok, kde máme možnosť vidieť pomer ceny zlata (vyjadrená najväčším zlatým ETF GLD) a ťažiarov zlata (index GDX). Pomer GDX/GLD v podstate vyjadruje, koľko kusov akcií GLD je potrebných na kúpu jednej akcie indexu GDX. Súčasný „výmenný pomer“ sa nachádza na historických minimách, nižšie ako počas poslednej finančnej krízy v roku 2008.
Zdroj: Dynamic Hedge
Profesionálni správcovia peňazí, ktorí sú hodnotení na základe krátkodobých výsledkov (štandardne na mesačnej, prípadne kvartálnej báze) si poväčšine nemôžu dovoliť nakupovať tieto akcie, aj keby súčasné nízke ceny pri dlhodobejšom horizonte predstavovali atraktívnu investičnú príležitosť. Riziko pokračujúceho poklesu a hrozba odchodu klientov je pre nich príliš veľká. Individuálnym investorom s niekoľkoročným horizontom by však investícia do takýchto „nenávidených” akcií mohla priniesť zaujímavý výnos.
(Zdroje: Mebane Faber Research, Barron’s Online, Dynamic Hedge, MarketWatch)